Tvoríme po sLOVEnsky 2021
Už siedmy rok sa študenti slovenského jazyka a kultúry na Fakulte cudzích jazykov a literatúr Univerzity v Bukurešti mohli zúčastniť literárnej súťaže Tvoríme po sLOVEnsky.
Organizujem ju ako lektorka slovenského jazyka a kultúry a od svojich začiatkov ju podporuje Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti, ktoré každoročne udeľuje víťazom ceny a diplomy. Tento rok výhercov slávnostne vyhlásil J. E. veľvyslanec Karol Mistrík (na fotografii).
Témou siedmeho ročníka bola „Láska – realita verzus fantázia„.
Prišli nám krásne texty – niektoré podľa skutočných zážitkov, iné zo sveta fantázie a objavili sa aj texty s filozofickým nádychom ba i také, ktoré nás dojali. Keď vravím nás, mám na mysli aj moje kolegyne, študentky magisterského programu na Fakulte cudzích jazykov a literatúr UB, ktoré sa tento rok zapojili ako porotkyne. Za milú spoluprácu ďakujem Marii Barbu, Claudii Mirica a Elene Filip. (Sú úžasné!)
So súhlasom študentov – finalistov posielam ich podnetné texty aj k vám. Verím, že stoja za prečítanie a zamyslenie.

Na treťom mieste sa umiestnil so svojím textom Láska – realita verzus fantázia Adrian Coşoianu:
Čo je láska? Je to veľmi dobrá otázka, ktorú si kladieme všetci, no nie vždy na ňu vieme správne odpovedať. Existuje mnoho druhov lásky, ktoré sa líšia od človeka k človeku, dokonca aj od zvieraťa k zvieraťu, pretože materinský pud pre sliepky je formou lásky.
Podľa niektorých ľudí existuje láska, keď s človekom cítiš rovnaké pocity, keď sú tam vzájomné city, ale tým vzájomným citom môže byť aj nenávisť aj hnev, nielen láska. Vždy musí byť rozdiel medzi tým, čomu veríme a tým, čo naozaj je. Medzi realitou a fantáziou je teda veľmi veľká bariéra. Realita je konkrétna vec, ale dá sa definovať inak, pretože každý má na ňu iný pohľad. Pravú, konkrétnu lásku možno vidieť len zvnútra, medzi ľuďmi, pretože len tí ľudia vedia, ako to medzi nimi chodí. Neskutočná láska, môže sa zdať klamlivá, má iný vzhľad s bežnou formou nerealizmu; tento pocit „lásky“ môžete klamať celý život, stačí vám pár materiálnych vecí, ktorých sa budete držať, alebo železná duša, ktorá ignoruje city a myslenie ide iným smerom.
Podľa môjho názoru je medzi skutočnou láskou a falošnou láskou tenký rozdiel. Rozdiel, ktorý je veľmi ťažké vidieť, pretože ľudia môžu kvôli zlu veľmi ľahko skrývať svoje city. Existuje aj fantázia lásky, tento falošný pocit, ktorý v prípade potreby ponúka nedostatok špecifického vzťahu. Myslím, že fantázia o láske je medzi ľuďmi bežnejšia ako skutočná láska. Je oveľa ťažšie mať k niekomu skutočné city, pretože je to vidieť v čase, je to trvalá akcia. Tento boj medzi realitou a fantáziou sa neustále mení, pretože veci, ktoré definujú pravú lásku, sa menia z generácie na generáciu. Napríklad vo viktoriánskych časoch bolo bežné, že chlapec písal básne pre svoju priateľku a teraz sa táto prax vytratila. Ďalší osobný názor je, že zvieratá, na rozdiel od ľudí, nemajú falošnú lásku, pretože ich význam nie je určený pre falošné veci, veci súvisiace s fantastickou ríšou. Pes nikdy neskrýva city k svojmu majiteľovi, na rozdiel od ľudí, ktorí majú možnosť lásku skrývať, falšovať. Čo sa týka skutočnej časti tohto jedinečného citu, nazývaného láska, môžem povedať len toľko, že je veľmi ťažké ho dosiahnuť, no ak sa to podarí, stane sa tou najkrajšou vecou na svete. Verím, že na dosiahnutie tohto stavu musíte byť sami sebou a pred nikým nič neskrývať. Preto tento konflikt medzi realitou a fantáziou môže vo väčšine prípadov zostať nepovšimnutý. Ak nedokážete rozlíšiť medzi fantáziou a realitou, musíte si nájsť čas, aby ste pochopili, ktoré pocity sú pravdivé a ktoré len formálne.
Na záver uvádzam nasledujúci citát: “Ľudia zabudnú, čo ste povedali, zabudnú, čo ste pre nich urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.”, ktorý hovorí, že ľudia nemôžu zabudnúť na maličkosti, ktoré robia z lásky, takže na rozlíšenie medzi realitou a fantáziou si musíme pamätať veci, ktoré pre nás urobili iní

Na druhom mieste sa umiestnila Adelina Arhipencu s textom Modrý kvet:
Zuzana a Josef sú manželmi sedem rokov a vedú spolu úžasný život, Zuzana má vo svojom meste malú cukráreň, je oddanou manželkou a skvelou kuchárkou. Ráno obaja manželia spolu raňajkujú predtým, ako idú obaja do práce. Josef každý deň nosí Zuzane modrý kvet, keďže sú manželia, pretože modrá je jej obľúbená farba. Obaja manželia vyjdú z dverí do práce a Josef vloží Zuzane do vlasov malý modrý kvietok, pobozká ju na čelo a obaja si zaželajú dobrý deň. Zuzana sa teší, cestou do práce spieva svoju obľúbenú pesničku a zdraví sa so susedmi. So všetkými susedmi vychádza dobre, lebo je to milý človek a jej koláčiky oceňuje celé okolie. Po príchode do cukrárne dostane hroznú správu. Zistí, že jej manžel mal autonehodu. Zatvorí cukráreň a rýchlo s manželom odíde do nemocnice. Lekár povie, že potrebuje operáciu. Žiaľ, Josef má aj iné zdravotné problémy a operácia je veľmi riskantná. Pred nástupom na operáciu zostávajú obaja spolu v nemocničnej izbe. Zuzana sa rozplače a Josef sa ju snaží upokojiť. Hovorí, že nech sa stane čokoľvek, bude v bezpečí. Lekár vojde do izby a povie jej, že potrebuje operáciu a Josef povie Zuzane, že sa už nevie dočkať, kedy sa uzdraví, aby jej dal ďalší modrý kvietok. Operácia trvala veľa hodín, no bohužiaľ bez úspechu. Nepodarila sa.
Zuzana je veľmi smutná a utápa svoj hnev v cukrárni, nechce ostať sama doma, lebo ju to bolí. Jedného dňa, keď nemala klientov, začala Zuzana plakať, no prerušilo ju klopanie na okno. Pozrie sa hore a vidí vtáka. Vyjde von a odoženie ho, ale vták stále prichádza. Zuzana berie žemľu a drví ju pre vtáka, ktorý spieva a lieta veľmi rozrušený. Zdalo sa, že je šťastný. Žena vchádza do cukrárne, aby pokračovala vo svojej práci. Za súmraku sa vracia do svojho prázdneho a tichého domu, pokúša sa najesť, ale bola taká smutná, že len tak prešla lyžičkou cez tanier polievky a myslela na svojho drahého Josefa, keď zrazu jej ticho opäť preruší ťukanie na okno. Bojí sa, ale keď skontrolovala okno zistí, že to je iba vták. Zdalo sa jej, že je to ten istý vták z cukrárne. Žena si myslí, že si na ňu možno vtáčik spomenul, pretože ho kŕmila a on ju sledoval až domov. Hodila mu ešte chlieb, zavrela okno a odišla do spálne.
Dni ubiehali a žena si začala zvykať kŕmiť vtáčiky pečivom, no zakaždým priletel aj jej vtáčik. Zuzana ho už poznala, mal iný štebot, spieval každé ráno a farba peria bola iná. Perie tohto vtáka bolo trblietavo tyrkysové. Tento vták sa vždy snažil vojsť do cukrárne, ale nepustila ho dnu, pretože si myslela, že jej tam urobí neporiadok. Zľakla sa, pokúsila sa ho odtiaľ dostať a udrela ho.
Jedného rána žena vyjde pred cukráreň a začne kŕmiť vtáky, ale všimne si, že krásne sfarbený vták tam nebol. O pár hodín vtáčik klope na okno cukrárne. Keď sa Zuzana pozrie, vidí vtáčika s modrým kvietkom v zobáku. Žena tomu neverí, myslí na Josefa, ale myslí si, že je to len náhoda. Keď nechá vtáka vojsť do cukrárne, vletí dnu, sadne si jej na rameno a dá jej kvetinu do vlasov. Žena začne od radosti plakať len pri myšlienke, že by to mohol byť jej manžel, no myslí si, že také niečo nie je možné.
Od toho dňa vtáčik prichádzal každý deň, priniesol jej malý modrý kvietok a spieval tak hlasno a krásne, že to oživilo všetky koláčiky. Zuzanino srdce je naplnené radosťou. Pred cukrárňou si dala vyrobiť vtáčiu búdku a do domu si kúpila veľkú a krásnu klietku. Žena bola odhodlaná nechať si vtáčika, ktorý k nej bol veľmi pripútaný.
Čas plynul a vtáčik neodišiel. Večer, keď Zuzana išla domov, vtáčik preletel okolo nej a vošiel do domu. Spal v klietke pri Zuzaninej posteli a ráno, keď išla do cukrárne, vtáča išlo s ňou. Žena sa začala cítiť lepšie, keď si myslela, že existuje najmenšia nádej, že tým vtákom bude Josef. A tak Zuzana pokračovala vo svojom živote so svojím vtáčím priateľom.

Ta ta ta daaa!:)
Prvé miesto získala s textom Láska prekoná čas Claudia Alina Buliga:
Snažíme sa pochopiť zmysel života, chceli by sme vedieť, ako dlho budeme žiť a často sa stratíme v živote, zabúdajúc na jeho skutočný význam. Narodili sme sa, vyrastáme a niekedy strácame samých seba, vzbúrime sa, potom precitneme a až potom môžeme pochopiť, že nás zachraňuje len láska.
Chceme, aby už nebola smrť, aby sme žili večnosť, ale nerozumieme tomu, že čas bez lásky nemá zmysel. Chronologický čas nášho ľudstva je odtrhnutý od večnosti, ale bez lásky nie je nič. Láska zušľachťuje ľudskú bytosť, znamená sebapoznanie, ale aj výnimočnú otvorenosť voči neznámemu vesmíru.
Keď si vyberieme svojich rodičov a rozhodneme sa prísť na túto zem ako deti, vieme, ako žiť skutočný život. Ale neskôr, keď vyrastieme a staneme sa dospelými, stratíme sa v minulosti a v budúcnosti, čo sú len ilúzie. Čím ďalej ideme v živote, tým viac sa podriaďujeme ilúzii času. Iba láska nás zachraňuje a len málo ľudí chápe pravý význam lásky alebo ju pochopíme neskoro. Láska nie je podmienená ničím, je úprimná, neočakáva nič na oplátku a len ona môže prelomiť akúkoľvek bariéru a iba cez ňu môžeme dosiahnuť skryté významy vesmíru.
Niet múru, ktorý by láska nezbúrala, a hriechu, ktorý by dosť lásky nevyliečilo. Bez lásky nemá život sám o sebe zmysel. Životu dáva zmysel, ak vieš „spievať” pieseň večnosti, ak sa dokážeš stať čistou láskou, ak sa môžeš stať požehnaním pre toho druhého.
Len láskou môžeme pochopiť, že všetci sme ako listy stromu, že sme spojení a neoddeliteľní. Ježiš Kristus, ten, ktorý nám otvoril brány odpustenia, nás naučil pravému významu lásky, tej lásky, ktorá všetko odpúšťa, všetkému verí, všetko vydrží a všetko ponúka. On sám bol najvyšším príkladom absolútnej lásky, dal svoj život z lásky k ľudstvu.
Žijeme tento život, kde je všetko pominuteľné a často si kladieme otázky, máme starých rodičov, ktorých strácame, máme rodičov, s ktorými chceme mať čo najviac času, máme bratov, sestry, priateľov, s ktorými plačeme, smejeme sa, máme úspechy aj neúspechy. Láska nás však zachraňuje a len vďaka nej môžeme prekonať čas.

Srdečne ďakujem všetkým študentom, ktorí do súťaže poslali svoje texty. Nebolo ľahké vybrať tie tri najlepšie. Víťazom gratulujem a teším sa na ďalší ročník!:)
LA Trubačová
Veľká vďaka za obrazy! Prvý je z Pinterestu, druhý zo stránky freepik.com a tretí je od yossi kotler, ktorej tvorbu nájdete na stránke saatchiart.com
