Nebojte sa povedať NIE

Nebojte sa povedať NIE, knižka, ktorú som v roku 2015 prekladala pre vydavateľstvo NOXI. Nebol to veru jednoduchý proces, ale veľa som sa pri ňom naučila. Ako koniec-koncov pri každom procese. A asi to poznáte – tie prvé snahy sú zväčša najťažšie. 

Knižka sa veľmi dobre číta a myslím si, že prináša mnoho zaujímavých podnetov na zamyslenie. A nájdete v nej nielen podnety! Autori James Altucher a Claudia Azula Altucher do nej zakomponovali aj cvičenia, ktoré si môžete praktizovať kedykoľvk a kdekoľvek. A mnohé z nich sú aj celkom zábavné. 

Knižka nám môže pomôcť aj na ceste k sebe. Môže byť barličkou v situáciách, keď sa učíme povedať nie sebe a druhým. Nie vtedy, keď ho túžime vysloviť, ale z akéhosi čudného dôvodu hovoríme áno… Poznáte to? (Ja veľmi dobre;)

Môžete si prečítať úryvok z knižky a keď vás to osloví mrknúť na stránku vydavateľstva NOXI:

https://www.noxi.sk/nebojte-sa-povedat-nie/

 

Druhé najmocnejšie slovo

JAMES: Všetci robíme chyby, ktoré neskôr ľutujeme. Vymeníme jedno zamestnanie za horšie. Kúpime dom a potom ho predáme so stratou. Stratíme veľa peňazí.

Podvádzame alebo nejakým spôsobom zradíme svojich partnerov a potom prídeme o rodinu, deti a majetky a skončíme sami s túžbou po náklonnosti. Alebo ešte horšie, nás niekto zradí.

Jeme nezdravé jedlá a skončíme so zažívacími problémami. A samozrejme vieme, že sa tieto prvotné problémy zhoršujú s vekom: rakovina, Alzheimerova choroba, cukrovka a tak ďalej.

Trávime čas s ľuďmi, ktorí nás neinšpirujú.

Raz nám ktosi napísal: „Uplatňujem všetky veci, ktoré radíte a napádajú mi kvantá myšlienok ako zlepšiť svoj život. Jediným problémom je, že keď idem piť so svojimi priateľmi v piatok večer, všetci sa mojim nápadom smejú. Čo by som mal urobiť?“

Odpísali sme: „Jednoduché riešenie: v piatok večer zostaň doma.“

Nikdy viac sme o ňom nepočuli.

Ale toto nie sú chyby hodné ľútosti. Toto znamená byť človekom. Byť človekom je veľmi komplikované.

Najťažšou vecou, ktorú sme kedy museli urobiť, je narodiť sa. Od tohto momentu sme hladní. Nie je to iba o jedle, sme hladní po skúsenostiach, potešení, po mnohých veciach, ktoré nám nemôžu byť dopriate. Nikdy. A aj tak po nich stále bažíme.

Niekedy sa zdá, že sa všetci usmievajú a sú šťastní a my sa čudujeme ako to môžu tak dobre predstierať. Tie úsmevy vyzerajú ako otvory na umelých maskách. Nemôžeme uveriť, že sú pravé.

Žijeme v sne, ktorý sme vytvorili. A keď povieme „my“, myslíme tým autorov tejto knižky. Koľkokrát sme si v minulosti priali viac, ale báli sme sa to ľuďom povedať?

Koľkokrát sme v minulosti mali strach, že keď ukážeme svoje pravé ja, ľudia si o nás pomyslia, že nie sme dokonalí? Koľkokrát sme sa obmedzili, pretože sme sa báli, že stratíme príležitosti, ak niekto zistí, kto v skutočnosti sme? Koľkokrát sme sa namiesto toho ocitli na podlahe?

Toto je chyba, ktorú sme robili často. A je to i spôsob, akým sa autori tejto knihy stretli. Sme hrdí, že to môžeme povedať.

Obaja sme boli na podlahe. Životy zničené. Nielen naše, ale aj životy všetkých okolo nás.

Nepoznali sme sa. Nemali sme ani tušenie, že ten druhý existuje. Ale obaja sme to povedali naraz. Jediné slovo. Slovo, čo všetko zmenilo. Vedeli sme, že to už ďalej nezvládneme. Že to bola naša najlepšia voľba, čo nás sem na podlahu dostala. Vedeli sme že musíme povedať jedno slovo– či to bude priateľovi, kolegovi, náhodnej osobe na ulici, božej prítomnosti, podvedomiu –, ktoré by nás postavilo na nohy a na cestu ku objaveniu moci veľkého Nie.

Museli sme to povedať a spravili sme to a dúfame, že aj vy to spravíte. Je to slovo, ktoré vedie k vďačnosti, súcitu, naplneniu, láske, odovzdaniu sa a k životu.  

Pomoc.

Kde bolo, tam bolo…

CLAUDIA: Kde bolo, tam bolo, bola som ešte veľmi malé dievčatko, keď sa ma moja teta Meldy spýtala otázku, pri ktorej ma až zamrazilo. Myslím, že som dokonca prestala aj dýchať: „Koho máš radšej, svoju tetu Martu alebo mňa?“

Pamätám si, ako sa všetko zrazu zastavilo, napätie prenikalo všetkým a to najmä preto, že dospelí prestali rozprávať. Všetci pozerali na mňa. Čo asi odpovie toto dievčatko na takú dôležitú otázku?

A keďže som sa nerozbehla tak ako obvykle, napríklad do kúpeľne zapnúť sušič vlasov a potom späť do kuchyne otvoriť chladničku a zasa naspäť do kúpeľne nasadiť si natáčky a tak ďalej, mohla som sa zastaviť.

Bola som ako tornádo. A niekedy tornádo potrebuje spomaliť a zhlboka sa nadýchnuť.

Zamyslela som sa. I keď som mala iba šesť, vedela som, že táto otázka je zradná. Išlo o city. Ale povedala som pravdu.

„Marta,“ odpovedala som. Marta ma vždy ľúbila. Ale taktiež ma vždy zastavila ešte pred tým, ako som si stihla ublížiť. Chcela ma chrániť. Presne tak, ako nás teraz chce chrániť vesmír, ak mu dáme šancu. Ak načúvame.

Dospelí boli ticho, stále na mňa hľadeli. A vtedy som povedala: „Pretože občas povie nie.“

Nebojte sa povedať NIE

Cesta
Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života

Kniha od harvardského profesora Michaela Puetta a jeho spoluautorky Christine Gross-Loh, ktorú som mala česť prekladať, je výnimočným pohľadom na starú čínsku filozofiu. Svojim spracovaním zameraným na využitie myšlienok tradičných čínskych filozofov v dnešnej dobe, sa nám môže dostať až pod kožu. Ako sa to tejto knižke – dostupnej a populárnej v rôznych častiach sveta – tak presvedčivo darí?

Profesor Michael Puett, ako sa dozvedáme hneď v úvode, každoročne otvára svoj kurz venovaný klasickej čínskej filozofii odvážnym prísľubom: „Ak budete brať myšlienky v týchto textoch vážne, zmenia váš život.“ Túto výzvu študenti očividne radi prijímajú a kurz je jedným z najobľúbenejších na Harvarde a navštevuje ho ročne približne sedemsto študentov.

Najdôležitejší však azda je spôsob podania týchto myšlienok a dôraz na možnosť ich využitia v praxi nášho každodenného života. Na stránkach knižky pred nami ožívajú rozličné pohľady na svet a tým aj naše súčasné vnímanie sveta môže nadobudnúť nový rozmer. Stáva sa jedným z mnohých pohľadov a postupne zisťujeme, ako ho môžeme zmeniť, pretvoriť, kultivovať či vylepšiť. Nie však v abstraktnej rovine, ale v úplne konkrétnych situáciách nášho všedného života v okruhu našich blízkych a ľudí, s ktorými sa stretávame. A je len na každom z nás, ako a či tieto myšlienky prijme, nechá ich pozmeniť svoje vnímanie reality a prejde tak transformáciou svojej osobnosti. Neočakávajte však predstavu modernej transformácie, ale skôr výzvy zamerané na naše každodenné správanie, rituály, spôsoby, starostlivosť o seba a svoje okolie.

Spolu s myšlienkami klasickej čínskej filozofie sa stretávame aj s ich tvorcami. Čínski myslitelia vystupujú pred nami ako reálne postavy majúce svoje vlastné životy, cítenie, myslenie a skúsenosti, na základe ktorých stavali svoje filozofické úvahy. Stretneme sa s Konfuciom, Menciom, Lao’c, Čuang-c‘, Sün-c’ a mnohými ďalšími historickými osobnosťami, ktoré v rozličných dobách formovali myslenie ľudstva. Michael Puett tu vnímavo prepája myšlienkové dedičstvo v paralelách, podobnostiach i rozdieloch a ukazuje, že nezávisle od miesta a času sa určité idey objavujú alebo vracajú a dotvárajú mozaiku nášho vedomia a posúvajú ho k novým možnostiam.

Konfuciov výrok v úvode knižky vraví: Nie cesta rozširuje ľudí, to ľudia rozširujú cestu. Mám pocit, že podobný účinok môže mať prečítanie knižky Cesta na naše vedomie a vnímanie. Ak jej to samozrejme dovolíme.

Mrknite sa na úvod a keď sa vám zapáči, knižka je ešte stále dostupná: https://www.noxi.sk/cesta/ 😉 

Úvod

Konfucius. Mencius. Lao-c‘. Čuang-c‘. Sun-c’. Niektorí z týchto mysliteľov vám môžu byť známi, o ostatných ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Jeden z nich bol pôvodne byrokratom, z ktorého sa stal učiteľ, čo strávil svoj život vyučovaním úzkeho okruhu učeníkov. Druhý prechádzal z regiónu do regiónu a poskytoval rady lokálnym vládcom. A ďalší bol neskôr považovaný za boha. Ich životy a spisy sa nám dnes zdajú tajomné, veľmi vzdialené od našich moderných životov.

Napokon, čo nás môžu naučiť čínski filozofi, ktorí žili pred dvetisíc rokmi, o umení žiť? Pravdepodobne o nich zmýšľate, ak vôbec, ako o vyrovnaných múdrych mužoch, čo prednášali všedné frázy o harmónii a prírode. Pričom v súčasnosti vedieme dynamické, slobodné, moderné životy. Naše hodnoty, konvencie, technológie a kultúrne predpoklady sú úplne odlišné, ako boli tie ich.

Čo ak by sme vám povedali, že každý z týchto filozofov ponúka hlbokú kontraintuitívnu perspektívu toho, ako sa stať lepším človekom a ako vytvoriť lepší svet? Čo keď vám povieme, že ak ich budete brať vážne, tak myšlienky objavené v týchto výnimočných textoch klasickej Číny majú potenciál transformovať spôsob akým žijete? Toto je ťažisková téma našej knihy: náuky týchto starobylých čínskych filozofov, ktorí odpovedali na problémy veľmi podobné tým našim, ponúkajú zásadné nové perspektívy pohľadu na to, ako žiť dobrý život.

Väčšina z nás si myslí, že robíme správne, ak nazrieme dovnútra, nájdeme samých seba a určíme, ako by mali naše životy vyzerať. Prídeme na to, aký druh kariéry by najlepšie vyhovoval našej osobnosti a sklonom. Rozmýšľame o tom, aký typ človeka by sa k nám najlepšie hodil.  A myslíme si, že keď objavíme tieto veci – naše skutočné ja, kariéru, ktorá k nám patrí a našu spriaznenú dušu – život bude napĺňajúci. Budeme sa starať o naše skutočné ja a žiť podľa plánu na šťastie, prosperovanie a osobné uspokojenie.

Či si to uvedomujeme alebo nie, táto vízia toho, ako si vybudovať dobrý život je zakorenená v histórii, konkrétne v 16. storočí v kalvínskych myšlienkach o predurčení, o vybranom „vyvolenom“ a Bohu, ktorý stanovil plán pre každého jednotlivca  a ten má byť naplnený. Kalvíni odmietli vykonávanie rituálu, ktorý považovali za prázdny a konvenčný a namiesto toho zdôrazňovali úprimnú vieru v toto vyššie božstvo. V súčasnosti už neuvažujeme v zmysle predurčenia, vybraného „vyvoleného“ alebo – niektorý z nás – ani v zmysle Boha. Ale veľa z nášho súčasného myslenia pochádza práve z dedičstva týchto ranných protestantských pohľadov.   

Mnohí z nás teraz veria, že každý by mal byť jedinečným indivíduom, ktoré pozná samo seba. Veríme, že by sme mali byť autentickí, lojálni pravde, ktorú v súčasnosti nemáme tendenciu hľadať vo vyššom božstve, ale vo svojom vnútri. Usilujeme sa žiť pre svoje ja, ktorým sa máme stať.

Ale čo ak nás tieto myšlienky, ktoré veríme, že obohacujú náš život, v skutočnosti limitujú?

Často filozofiu spájame s abstraktnými, až nepoužiteľnými ideami. Ale sila mysliteľov spomínaných v tejto knihe spočíva v skutočnosti, že často objasňovali svoje učenia prostredníctvom konkrétnych, bežných aspektov každodenného života. Verili, že práve na každodennej úrovni sa odohráva väčšia zmena a začína tu napĺňajúci život.

Pri tom, ako budeme týchto mysliteľov skúmať, dúfame, že im ponecháte priestor spochybniť niektoré zo svojich najváženejších názorov. Niektoré z ich myšlienok môžu intuitívne dávať zmysel, iné nie. Neočakávame nevyhnutne, že budete so všetkým prečítaným aj súhlasiť. Ale už samotné stretnutie s ideami takými odlišnými od našich vlastných, nám umožňuje spoznať, že naše predpoklady o dobrom spôsobe života sú iba jedným z mnohých súborov. A ak si raz toto uvedomíte, nemôžete sa vrátiť k svojmu starému životu nezmenení. (Michael Puett) 

Cesta