priestor pre liečivú silu príbehov

Autor Lucianna Page 1 of 3

Ľudia, ktorí umožňujú narcistom beztrestne týrať svoje obete

Napadlo ti niekedy, ako je možné, že sa narcistom tak darí? Kto sú to enablers? Prečo narcistom umožňujú týrať obete? Čo s tým môžeš urobiť ty? Aj na tieto otázky nájdeš odpovede v mojom príspevku, ktorý som napísala pre OZ NIKDY VIAC. V závere nájdeš užitočné odkazy. Poďme sa na to pozrieť…

Prečo ľudia majú takú silnú tendenciu dovoľovať narcistické správanie a ospravedlňujú ho?

Doktorka Ramani Durvasula, priekopníčka v problematike narcizmu a jedna z vedúcich svetových odborníčok na túto problematiku, za hlavné dôvody a príčiny dovoľovania narcizmu zo strany dovoľovačov považuje snahu o zachovávanie status quo – snažia sa o to, aby veci fungovali tak, ako chcú oni a je to pre nich z nejakého dôvodu výhodné -, majú strach, že narcistu rozhnevajú alebo stratia niektorú z výhod, ktoré im poskytuje. Môžu to byť praktické alebo kultúrne dôvody, ich vlastná traumatická väzba s narcistom a v niektorých prípadoch sa stáva, že dovoľovač je spoluzávislý alebo sám je narcistom, čo mu znemožňuje rozpoznať dynamiku, o ktorej je reč.

*Anglický výraz „enabler“ alebo „enablers“ prekladám v záujme zachovania významu ako „dovoľovač“ alebo „dovoľovači“. Znamená to „osoby, ktoré dovoľujú, ospravedlňujú a zľahčujú negatívne dôsledky správania osôb s rozvinutými narcistickými črtami a štýlom správania prípadne osôb s rozvinutou narcistickou poruchou osobnosti. O rozdieloch medzi narcistickými črtami, štýlom a narcistickou poruchou osobnosti budem hovoriť v inom príspevku.

Zároveň existuje množstvo vnútorných dôvodov, prečo ľudia zostávajú zaseknutí v narcistických vzťahoch. Z tých najdôležitejších je to strach, nádej a pocity viny. Je dôležité uvedomiť si, že práve vďaka vplyu dovoľovačov zostáva mnoho ľudí uviaznutých v tejto škodlivej vzťahovej dynamike a nemôžeme ho teda trivializovať a bagatelizovať.

Ako k dovoľovaniu narcizmu dochádza a ako ho rozpoznáme? 

Narcisti nikdy nefungujú izolovane a často sa obklopujú ľuďmi, ktorí ich obdivujú, potvrdzujú ich hodnotu (keďže sami svoju hodnotu necítia), sú nekritickí a povzbudzujú ich v ich správaní a činoch (to vyplýva z neschopnosti prijímať a spracovávať kritiku) a podobne. Viete si asi už predstaviť, že narcista dovoľovačov potrebuje, vyhľadáva ich a zároveň nadväzuje a podporuje závislostné a traumatické väzby na svojej osobe, keďže z nich potom ťaží a získava palivo. A takmer v žiadnom prípade nemá záujem tieto väzby naprávať, meniť alebo liečiť (i keď to v niektorých prípadoch dokonca tvrdí). Zároveň s týmto pocitom svojej oprávnenosti podporuje svoje vlastné presvedčenie, že je jeho konanie na mieste a nemusí nič meniť. Nikto ho prakticky nevyzýva k náprave jeho škodlivého konania a k prevzatiu zodpovednosti za jeho negatívny a toxický vplyv na okolie a to mu samozrejme vyhovuje.

Typický dovoľovač teda podporuje narcistický dôraz na kontrolu, jeho alebo jej nafúkanú osobnosť (persónu), prehnaný pocit oprávnenosti a zneužívajúce správanie. Ako?

  • Bez akýchkoľvek pochybností akceptuje jeho / jej verziu reality
  • Nestavia sa proti jeho / jej zneužívaniu
  • Skrýva alebo čistí jeho / jej špinavosti
  • Ospravedlňuje ho / ju aj v spoločnosti iných ľudí
  • Obviňuje ostatných za jeho / jej správanie

Bludy dovoľovača

Narcisti majú zvyčajne vo svojej rodine dovoľovačov, ktorými môže byť partner, rodič, dieťa a/alebo súrodenec. Môžu to byť aj ich priatelia, spolupracovníci alebo zamestnanci a iní členovia ich sociálnej siete.

Ako som už spomínala, ľudia sa stávajú dovoľovačmi narcistov z rôznych dôvodov – od nesprávnej starostlivosti, cez pochybnosti o sebe, strach až po túžbu po moci. Narcista je v niektorých prípadoch ich vzorom alebo idolom, ktorý nekriticky obdivujú a vzhliadajú k nemu – môžu ho považovať za akési zlaté teľa. Často sa postupne stávajú dovoľovačmi bez toho, aby rozumeli alebo chceli porozumieť svojej situácii.

Najmä však partner narcistu sa môže cítiť zmätený mozog-vymývajúcimi vyjadreniami alebo výrokmi svojho partnera, pričom môže veriť niektorému alebo všetkým z nasledujúcich presvedčení:

  • Je to moja vina / ja mám na svedomí to, že sa takto správa.
  • Ja som ten nespravodlivý / nahnevaná / krutý.
  • Keby som nebol taký hlúpy / sebecká / neatraktívny, miloval by ma.
  • Naozaj nechce ublížiť mne / deťom.
  • V hĺbke duše ma / nás miluje, ale nevie, ako to dať najavo.
  • Všetky vzťahy sú takto ťažké.
  • Veci sa zlepšia, keď sa zoberieme / budeme mať deti.
  • Ak sa zmením, bude so mnou spokojný.
  • Ak budem láskavejšia / ak ju budem viac milovať, prestane sa správať tak nahnevane.
  • Ak budú naše deti poslušnejšie / lepšie / výkonnejšie, bude s nami šťastný / šťastná.

Tieto presvedčenia často vznikajú vďaka vplyvu toxickej osoby na psychické nastavenia svojho partnera alebo partnerky, čo môže mať pôvod už v rannom detstve, takže sa tieto presvedčenia a vzorce v neskoršom živote iba potvrdzujú a reprodukujú. To je potom samozrejme len voda na mlyn pre narcistu alebo inak narušnú osobnosť – použije to proti vám. Aj preto je dobré si tieto vnútorné presvedčenia odsledovať a nepodliehať im.

Úzko to súvisí s gaslightingom – vysoko škodlivou manipulatívnou technikou – alebo je to priamo jeho súčasťou. Hovorila som o ňom podrobnejšie v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov. (https://www.mocpribehu.sk/2022/05/31/co-je-to-gaslighting-a-ako-sa-mu-branit/)

Dovoľovači často považujú dynamiku zneužívania vo vzťahu za normálnu, pretože vyrastali s náročnými, sebeckými, zanedbávajúcimi alebo zneužívajúcimi rodičmi či opatrovateľmi. Dovoľovači narcistov môžu pochádzať z narcistických domovov alebo iných prostredí, v ktorých sa naučili podriaďovať svoje potreby a pocity druhým, napríklad vo vzťahoch s alkoholikom alebo duševne chorým rodičom[1].

Aké sú typické vyjadrenia a prejavy dovoľovačov?

Keďže spoločnosť si vo veľkom mýli aroganciu a narcizmus so sebavedomím a sebadôverou, rodiny sa boja narcistickej zúrivosti a médiá oceňujú a podporujú výstredné a často nehanebné správanie narcistov a iných toxických osobností, možností dovoľovania a ospravedlňovania je veľké množstvo. Budem rada, keď do komentárov napíšete svoje skúsenosti a pozorovania a tento „zoznam“ sa rozšíri a budeme navzájom múdrejší.

Tie najčastejšie dovoľujúce a ospravedlňujúce výroky s ktorými sa môžeme stretnúť a ľahko tak rozoznať, že človek s ktorým jednáme, je dovoľovačom sú:

  1. Narcista má za sebou ťažký životný príbeh
  2. On / ona to tak určite nemyslí
  3. Ja som s ňou / s ním nikdy nemal problém
  4. To sa určite časom zlepší. Buď trpezlivá!
  5. To nie je také zlé!
  6. Prestaň sa sťažovať! Veď on / ona tak ťažko pracuje a stará sa o všetky záležitosti
  7. Ty si to moc berieš / pripúšťaš. Si precitlivená!

Poďme sa na to pozrieť bližšie.


1. Narcista má za sebou ťažký životný príbeh

Dovoľovač, ktorý „vášho“ narcistu pozná, má tendenciu ospravedlňovať jeho alebo jej správanie, toxické slová alebo činy tým, že poukazuje na jeho/jej náročné deststvo, podčiarkuje traumu alebo traumatické zážitky, ktorými si prešiel alebo vyberá iné časti jeho príbehu, aby apeloval na váš súcit, čo môže viesť nielen k vnútornému zmäteniu, ale až k pocitom viny.

Áno, môže to vyvolávať súcit a môže to byť aj skutočná príčina problematických nastavení daného človeka, ale ani to ho v žiadnom prípade neospravedlňuje konať zneužívajúco alebo na úkor druhých a určite ho to neoprávňuje ubližovať svojim blízkym, podriadeným, priateľom a tak ďalej a vytvárať tak okolo seba pole strachu a podriadenosti či dynamiku moci. 

Nie v každom prípade to však musí byť trauma. Dovoľovač môže zo životného príbehu vytiahnuť napríklad fakt, že dotyčný bol rozmaznávaný alebo inak skazený vlastnými rodičmi. Nech je to čokoľvek, je to vo svojej podstate prázdne ospravedlňovanie niečoho, čo má na vás škodlivý vplyv a ide to proti vášmu prirodzenému právu na zdravé a zmysluplné prežívanie vzťahov, ktoré sú naplnené rešpektom a vzájomnou úctou a podporou.

Jednou z takých prázdych poznámok môže byť aj „Veď jeho otec podvádzal mamu. To preto ťa podvádza!“ No veď zvážte sami.

2. On / ona to tak určite nemyslí

Jedno z obľúbených vyjadrení narcistu: „Veď ja som to tak nemyslel. To si zle pochopila.“ Poznáte to? A presne s týmto ospravedlnením sa často stretávame aj u dovoľovačov. Akoby oni vedeli, ako to myslel/a. Hm.

Akýkoľvek dôvod na ospravedlňovanie dovoľovači majú – či je to traumatická väzba, snaha zachovať status quo, kognitívna disonancia alebo čistý strach – budú vás gaslightovať a trivializovať narcistove slová tým, že prosto povedia: „oni to tak určite nemysleli.“

Ešte ubližujúcejšia a skreslujúcejšia môže byť variácia: „Určite to nemyslel tak, ako si to ty pochopila.“ Týmto úplne znehodnotili vašu skúsenosť, pocity, emócie a spochybnili vás na plnej čiare.

3. Ja som s ňou / s ním nikdy nemal problém

Výborne, milý dovoľovač! Toto je pre teba veľmi dobré. Vďakabohu!

„Ja som s ním nikdy nemal problém“ je klasické vyjadrenie znehodnotenia, ktoré dovoľovači prosto milujú. Samozrejme – nikdy nemali s narcistom problém, pretože mu dávajú dovolenie a povzbudzujú ho alebo ju ignorujú, dodávajú mu palivo a pocity oprávnenosti alebo ju jednoducho majú radi a v niektorých prípadoch sami majú výrazné narcistické črty.

Podstatné je, že môžu mať s narcistom úplne iný typ vzťahu. To sa stáva hlavne v situácii, keď je narcistom váš partner alebo partnerka a ľudia, ktorí k nemu nemajú tak blízko, zametú vaše obavy obľúbeným výrokom: „Ach, ja som s ním nikdy nemala taký problém. Nafukuješ / preháňaš to.“

To sa vám veľmi ľahko môže stať aj na pracovisku, keď vedúci alebo ostatní kolegovia podobným spôsobom zametú zo stola vaše obavy ohľadne problematického kolegu, s ktorým napríklad vy sedíte v kancelárii. A deje sa to aj v sociálnych skupinách, v komunitách, v náboženských zoskupeniach, športových tímoch, medzi priateľmi a – žiaľ musím dodať – a tak ďalej.

4. To sa určite časom zlepší. Buď trpezlivá!

Tu je hlavným problémom, na ktorý poukazujú viacerí odborníci na problematiku narcizmu, že dovoľovači – a bežne ľudia – nevedia alebo nechcú pripustiť to, že je veľmi ale skutočne veľmi zriedkavé, že sa toxická osobnosť niekedy zmení. Apel na trpezlivosť a podčiarkovanie toho, že sa situácia časom zlepší je doslova krutý zásah a pôsobenie zo strany dovoľovačov, ktorým podporujú zachovávanie status quo. Pre nich je často výhodnejšie, ak zostanete v situácii, v ktorej ste. Môže to vychádzať z praktických, kultúrnych alebo dokonca čisto sebeckých príčin. Napríklad pre rodinu môže byť dôležitejšie zachovať na verejnosti predstavu o šťastnej, fungujúcej a úplnej rodine, ako vaše duševné dobro a pohoda.

Tu sa stretávame s tým, že málokedy ľudia chápu konkrétnu a relatívne nemennú povahu štýlov narcistickej osobnosti. Často sa aj u nás stretávame s vyzdvihovaním trpezlivosti ako cnosti a vytrvalosť vo vzťahu či jeho tvalosť a dĺžka sú zbožným želaním a cieľom – veľakrát za akúkoľvek cenu. Otázka je, či ju chceme alebo musíme platiť my alebo naše deti. Poznáte to? „Ak toto pretrpím alebo budem trpieť dosť dlho, určite to klapne! Veď možno už za ďalším rohom…“ Ach, nie. Žiaľ, tak to nefunguje. A aj preto – už NIKDY VIAC.

Ak narcistické správanie, toxické slová a činy z akýchkoľvek dôvodov dovoľujeme a ospravedlňujeme, narcista nikdy nebude musieť čeliť následkom svojho správania a nikdy sa z okolia k nemu nedostane žiadosť na zmenu jeho spôsobov, slov, činov, atď. Jednoducho si ďalej pôjde to svoje a konzekvencie bude upratovať a riešiť zasa len niekto druhý.

A extra dôležité je uvedomiť si v tomto prípade, že dovoľovači vás v podstate žiadajú o to, aby ste mali trpezlivosť so svojím vlastným trápením a znehodnocovaním i ponižovaním svojej osobnosti a bytosti. A to je priveľká cena! Čo myslíte?

5. To nie je také zlé!

V tomto prípade ide o jasný príklad trivializovania alebo bagatelizovania vašej skúsenosti, ktorý je formou znehodnocovania a gaslightingu. Podkopáva to vaše vnímanie reality a skúsenosti.

Tento prípad je o to závažnejší, pretože sa deje nielen na osobnej úrovni, ale aj na spoločenskej a kultúrnej úrovni. Mätie vašu realitu, spochybňuje vaše pocity a znásobuje vaše sebapochybnosti, ktoré sú také charakteristické pri narcistickom zneužívaní.

Niektorí z nás toto tvrdenie počúvali od detstva – napríklad v rámci rodiny od tých členov, ktorí sa všemožne snažili maskovať a trivializovať činy jej narcistického člena. „Ach, ale prosím ťa, to nie je také zlé.“ Alebo „To bude dobré. Môžeme byť radi, že to nie je ešte horšie. Pozri sa na…“ a podobne. Aj tieto vzory správania máme veľkú tendenciu reprodukovať a odovzdávať ďalej. Až kým to vedome nestopneme a nevydáme sa na cestu za zdravšími spôsobmi.

6.  Prestaň sa sťažovať! Veď on / ona tak ťažko pracuje a stará sa o všetky záležitosti

Koľkí z vás sa s týmto stretli? Alebo v niektorej variácii: „Veď sa toľko nestaraj, čo hovoria / robia. Dávajú ti predsa strechu nad hlavou a živia ťa.“ Alebo „Tvoj partner / partnerka sa tak snaží, aby vám vytvoril krásny život.“

Hlavné opäť je – nikto z okolia a žiadny z dovoľovočov nežije s vami v jednej domácnosti a v zásade nemá žiadnu riadnu predstavu o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami. To viete iba vy. Iba vy si viete zhodnotiť, aké máte emócie, ako sa cítite, či prijímate dostatok rešpektu, úcty, náklonnosti, či vo vašom vzťahu vládne spolupatričnosť a podpora alebo je to niečo iné. Potom, čo si svoje pocity dokážete pripustiť a pozrieť sa triezvo na dynamiku svojho vzťahu – čo môže byť samozrejme aj s pomocou podporujúcej osoby -, môžete smerovať k rozhodnutiam, ktoré vám pomôžu aktuálny vzťah zmeniť alebo ho opustiť úplne. Tú moc máte vo svojich rukách. A žiadny dovoľovovač nemá právo vám do týchto rozhodnutí zasahovať.

7. Ty si to moc berieš / pripúšťaš. Si precitlivená!

Predstavte si, že ste sa dostali do situácie, v ktorej cítite, že vám váš parntner / priateľka / kolega / rodič slovne alebo nejakým činom ublížil. Cítite sa ponížení alebo vám vyčítali niečo, čo ste neurobili, nepovedali vám informáciu, ktorú ste mali počuť a vďaka tomu ste sa dostali do trápnej situácie a podobne. Vyjadríte svoje pocity a zrazu počujete:

  • Ty si všetko tak berieš! Si veľmi citlivá.
  • Mala by si sa viac obrniť.
  • To už nerozumieš ani vtipu?
  • Mala by si sa naučiť veci (od)púšťať.

Ak ste to počúvali od rodičov je to o to hlbšie, keďže ste si mohli internalizovať ich vnímanie a sami ste začali vnímať svoju citlivosť ako slabinu alebo negatívny aspekt. Môžete sa cítiť zmätení, zahanbení a ozaj si začnete pripadať precitlivení a ľahko zraniteľní.

Ak ste teraz pocítili hnev, máte dobrý dôvod. Povedať ľuďom, že preháňajú alebo zveličujú v prípadoch, keď sú skutočne zneužívaní alebo viktimizovaní, je jednou z najbežnejších foriem gaslightingu, do ktorej sa dovoľovači narcistov a iných toxických osobností púšťajú.

Veľmi často sa s tým stretávajú napríklad ľudia, ktorí sú v roli „čiernej ovce“, či už je to v rodine, v práci alebo v inom kolektíve. Ak zneužívateľ takto prekrúti svoje správanie a presvedčí o tom aj ostatných, podrýva to vnímanie reality človeka, ktorý sa ocitá pod touto paľbou, znižuje to jeho sebavedomie a vedie k znásobovaniu sebapochybností a človek de facto môže váhať, či to, čo sa mu deje, je vôbec skutočné a stráca tak kontakt s realitou.

Dôvody prečo sa dovoľovači zväčša pridávajú na stranu narcistu alebo iného zneužívateľa som už spomínala, ale pripomeniem. Môže to byť čistý strach, snaha zachovať status quo (tu môže byť v pozadí strach zo zmeny, zo straty náklonnosti narcistu, z vylúčenia zo skupiny, ale aj kultúrne, spoločenské alebo sebecké dôvody), traumatická väzba alebo spoluzávislosť, kognitívna disonancia, atď. Keď sa do týchto situácií dostávajú deti je to o to horšie, keďže si tento štýl veľmi ľahko osvoja a ponesie sa s nimi ďalej do života.

Zopár praktických tipov, čo s tým

Ako pri všetkých typoch zneužívania a toxických vzťahoch, aj v spomínaných prípadoch najlepšie, čo môžete pre seba spraviť je obmedziť alebo rozviazať kontakty s osobami, ktoré vás nadmieru mätú, znevažujú, ponižujú a neberú ohľad na vaše skúsenosti a pocity. Ak si nemôžete alebo nechcete dovoliť situáciu zneužívania opustiť – k tomu vás nikto nenúti a nemôže vás k tomu vyslovene nabádať a povedzme si úprimne, niekedy ani nemáme tú možnosť -, môžete si zvoliť niektorú zo stratégií, ktoré vám môžu dodať pocit stabilnejšej zeme po nohami.

Napríklad:

1. Prestaňte vysvetľovať svoje pocity

Osoba s narcistickým štýlom jednania alebo osoba s narcistickou poruchou osobnosti profituje z a vyžíva sa vo využívaní a ponižovaní druhých a vaše snahy vysvetľovať svoje pocity alebo myšlienky sa k nemu prosto nemajú šancu dostať.

Základňa: Narcistu nezaujímajú vaše dôvody, pocity a vysvetlenia. Prosto sa o ne nestará.

2. Nerobte sa zraniteľným

Narcisti vnímajú zraniteľnosť a naivitu ako slabiny a príležitosť k využívaniu alebo k útoku. Čím skôr s ním alebo s ňou prestanete zdieľať vaše najvnútornejšie myšlienky a pocity, tým budete chránenejší.

3. Nechyťte sa na návnadu

Ľahko sa povie „nereagujte“ a chápem že to, nie je jednoduché obzvlášť, ak ste boli cieľom zneužívania dlhší alebo dlhý čas. Ale hlavným účinným spôsobom, ako odzbrojiť narcistu alebo jeho či jej dovoľovačov je neprejaviť svoje emócie v prípadoch, keď vás kritizujú alebo urážajú.

Základňa: Robia to v záujme vyvolať vašu reakciu a ak im toto palivo neposkytnete, pôjdu si ho hľadať niekam inam. Skôr alebo neskôr.

4. Sústreďte sa na seba a svoj sebarozvoj

Ak ste boli pod paľbou zneužívania dlhodobo, pravdepodobne budete mať znížené alebo takmer žiadne sebavedomie, zmätené hranice a iné symptómy komplexnej traumy. Vyhľadajte podporu (tú môžete nájsť aj v našej skupine Nikdy viac alebo s jej pomocou) a zdroje, vďaka ktorým sa oboznámite s narcizmom a traumami či dôsledkami, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť.

Ľudia, ktorí o vás skutočne majú starosť a chcú pre vás to najlepšie nikdy neznevážia vaše pocity, i keď v nich môžu vyvolať pocity nepohody.

V tomto príspevku vychádzam z osobnej skúsenoti so závislostnými vzťahmi a ich rozmotávaním a zároveň z niekoľkoročného štúdia tejto problematiky. Opieram sa o viaceré zdroje, ktorým dôverujem a ich zázemie je ukotvené v dlhoročnej praxi v tomto poli, pričom ich závery vychádzajú nielen z pozorovania, ale aj z priameho terapeutického vzťahu s klientmi. Dá sa povedať, že môj príspevok je takým dialógom s textami a myšlienkami, ktoré sú mojim východiskom a som veľmi vďačná, že som ich objavila a aktuálne už nielen pre seba, ale môžem ich sprostredkovať aj vám (zároveň z toho dôvodu, že nie všetci musíme rozumieť angličtine). Nájdete v ňom však aj niektoré z mojich vlastných pohľadov, príkladov, skúseností a pozorovaní a postupne kladiem viacero kľúčových otázok. 

Ak máte chuť, podeľte sa o svoje skúsenosti s dovoľovaním a dovoľovačmi. S ktorými vyjadreniami sa najčastejšie stretávate? Alebo čo držalo v tej dynamike vás?
 
Ľudia a nemá to viesť k sebaobviňovaniu alebo k obviňovaniu druhých. To by sme nikdy neskončili a náš vnútorný gaslighter a tyran by mali veľkú radosť.
Táto vzťahová dynamika založená na boji o moc a nadvládu (so snahami liečiť a naprávať druhého) je ako stará obohratá platňa a veľakrát sme ani nemali šancu spoznať inú a nie to lepšiu či ideálnu alternatívu.
Potrebujeme sa v tom naučiť orientovať, spoznať, čo sa to vlastne deje alebo dialo, obrátiť pozornosť do seba (na svoje skutočné túžby, sny, danosti, na svoju cestu a smer a podobne) a začať sa k svojim traumám alebo zraneniam stavať zodpovedne. Postupne. S čo najväčšou láskavosťou a nežnosťou akú väčšinou chceme od druhých. Aj s tým, že to prestaneme hľadať tam, kde to prosto nie je a nemôže byť.
 
Nájsť si svoju vlastnú medicínu.
 
Koniec-koncov v tom druhom – ktorého sme sa snažili zachrániť, vyliečiť, milovať, presvedčiť,… a napokon opustiť – sme videli svoj odraz (či už bol prekrútený, opačný alebo zobrazoval to, čo nám kdesi kedysi chýbalo alebo sme po tom túžili).
 
Vnútorná práca, rozvíjanie sebastarostlivosti a sebalásky – postupné nalaďovanie sa na vibráciu a frekvenciu lásky a svojho srdca bez obchádzania tráum a predčasného odpúšťania či zbožných želaní – sú ďalšími alebo paralelnými krokmi, keď sme z ohňa toxického vzťahu vonku a aspoň v relatívnom bezpečí. Aby sme do toho nespadli zas…
 
Táto dynamika je postavená na a živí sa zo strachu, hnevu, nenávisti a pod. To si tiež treba poriešiť (bez hanby za to, že tým prechádzame a cítime to, čo cítime). 
 
Držím nám prsty a veľa energie želám na ceste 🫶🏼
 

 

Prajem veľa šťastia a objímam,

LA Trubačová, PhD.


Praktické tipy som spracovala podľa príspevku Julie L. Hall: When Narcissists and Enablers Say You’re Too Sensitive. Dostupné on-line: https://www.psychologytoday.com/us/blog/the-narcissist-in-your-life/202102/when-narcissists-and-enablers-say-youre-too-sensitive

Julie L Hall: Enabling the Narcissist: How and Why It Happens. Dostupné on-line: https://narcissistfamilyfiles.com/2018/09/10/enabling-the-narcissist-how-and-why-it-happens/

Ramani S. Durvasula: Dont You Know Who I Am: Staying Sane in an Era of Narcissism, Entitlement and Incivility. Post Hill Press: 2019.

Ramani S. Durvasula: 6 things narcissist enablers say to you – video je dostupné na YouTube

Odkaz od Andrejky Andrejovej:

V prípade, ak si s narcistom ešte stále vo vzťahu a nevieš, ako z neho von alebo sa o nich jednoducho potrebuješ dozvedieť čo najviac, prečítaj si knihu Nikdy viac. Dozvieš sa v nej všetko, čo potrebuješ k tomu, aby si si mohla povedať NIKDY VIAC. 

http://www.payhip.com/nikdyviac

Registrácia členov OZ Nikdy viac je oficiálne spustená. 

Registračný poplatok 20€ zašli na číslo účtu SK8675000000004030619419 .Do poznámky vpíš svoj email. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.

Naša podporná skupina na FB https://www.facebook.com/groups/794719044555927/

A podporná skupina pre mužov https://www.facebook.com/groups/720526815784153/

Web: https://nikdyviac.com/

#zastavmenasilie #andreaandrejova #policiasr #nikdyviac #narcis #narcista #toxickyvztah #toxickypartner #poruchaosobnosti #histrionik #narcistickaporucha #hranicnaporuchaosobnosti #sebalaska #hranice #uzdravenie #knihy #traumabond #gaslighting #manipulacia 

Čo je to gaslighting a ako sa mu brániť?

Tento príspevok som napísala pre OZ NIKDY VIAC. Ak máte záujem o túto problematiku v závere sú aj odkazy na knižky Andrejky Andrejovej, odkazy na FB podporné skupiny a prekliknúť sa môžete priamo na stránku Nikdy viac, kde sa dozviete viac -> https://nikdyviac.com/

Milá žena, milý muž,

možno sa práve ocitáš na začiatku cesty zo začarovaného cyklu drámy, možno si už ušla alebo ušiel kus cesty a viac alebo menej si sa rozhliadla či rozhliadol.

Kdekoľvek sa na svojej ceste nachádzaš, chcem Ti v úvode povedať, že svoju hodnotu máš a máš aj svoju vnútornú silu, ktorá je stále s Tebou a nikto iný nad Tebou nemá moc – iba Ty. A si ľúbená, si ľúbený, keďže si tu.

Termínov a konceptov, ktoré nám môžu poskytnúť oporu a pomáhajú nám orientovať sa v závislostných vzťahoch, je viacero. Keď som ich pred dvoma rokmi začala spoznávať a rozoznávať, postupne sa mi začalo uľavovať. Získavala som v situáciách nielen prehľad, ale postupne som sa prepracovávala aj ku svojej osobnej sile, pocitu sebahodnoty a to v rámci budovania si svojich zdravých hraníc.

A to je to, o čo nám hlavne ide – budovať si svoj vlastný charakter a zdravé hranice, aby sme zároveň boli schopní vytvárať si zdravšie vzťahy alebo ak je to možné postupne ozdravovať tie, v ktorých aktuálne žijeme. Táto cesta nás zároveň vedie aj k zdravej sebastarostlivosti a sebaláske a to cítim, že je dobré mať na zreteli.

Koncepty a nové alebo zdravšie spôsoby správania a vzťahovania sa k druhým sa postupne stávajú opornými bodmi, prostredníctvom ktorých si môžeme vytvoriť svoj nový svet, v ktorom sa dokážeme za seba postaviť, postarať sa o seba a povedať svoje áno aj nie vtedy, keď máme pocit, že je to na mieste a je to v našom najlepšom záujme.

Jedným z dôležitých konceptov, ktorý je užitočné poznať hneď od začiatku, je gaslighting (gáslajting).

Poznáte to?

„Ale prosím ťa, to som nikdy nepovedal.“

„Tak toto si vymýšľaš, to sa nikdy nestalo.“

„Prečo sa musíš vždy za všetko hnevať?“

„Nemáš právo sa takto cítiť.“

„Zasa si precitlivená.“

„To ti kto narozprával?“

„Nechápem, prečo z toho robíš takú vedu / problém / tragédiu…“

Tých príkladov je veľmi veľa a môžeme sa s nimi stretnúť takmer všade – v rodine, v práci, medzi kamarátmi a známymi, atď. Vo všetkých týchto prípadoch nám je upieraná hodnota a priestor pre sebavyjadrenie. Gaslighting je špecifický typ manipulácie, kde sa manipulátor snaží o to, aby druhý človek (alebo skupina ľudí) začala pochybovať o svojej realite, pamäti a vnímaní. A podľa psychológov je to vždy seriózny problém.

Odkiaľ sa vzal „gaslighting“?

Koncept „gaslighting“ pochádza z divadelnej hry z roku 1938 „Gas Light“, podľa ktorej v roku 1944 natočili známy film „Gaslight“. V tomto filme manžel manipuluje svoju manželku a postupne v nej vytvára pocit, že skutočne stráca kontakt s realitou a súdnosť, aby ju dal napokon zatvoriť do ústavu pre duševne chorých a ukradol jej dedičstvo. 

Doktorka Robin Sternová (zástupkyňa riaditeľa Centra pre emocionálnu inteligenciu na univerzite Yale a autorka knihy The Gaslight Effect v jednom rozhovore uviedla, že „je to v každom prípade nebezpečné. Nebezpečenstvo, že sa vzdáte svojej reality je veľmi extrémne. Môže to začať ako zdanlivo malé narážky. Problémom je vaše pochybovanie o vlastnom úsudku alebo realite a to aj vo viac-menej nezávažných prípadoch vďaka vedomému zámeru niekoho druhého, ktoré sa môže nabaľovať ako snehová guľa. Môžete skončiť v cykle, v ktorom nebudete schopní jednať vo svojom každodennom živote s jasnou mysľou, nebudete sa vedieť sústrediť, robiť zásadné rozhodnutia a cítiť sa v životnej pohode.“[1]

Čo sa snaží gaslighter vyvolať? Ako sa dá zistiť, že ste obeťou gaslightingu?

Môžete si skontrolovať tieto varovné signály červené vlajočky, či ste vy alebo niekto koho poznáte pod vplyvom tohto typu zneužívania. Tie najzávažnejšie sú:

  • Máte sebapochybnosti a pochybujete o svojich myšlienkach názoroch, rozhodnutiach a podobne
  • Pociťuje vnútorný zmätok, frustráciu, nedostatočnosť
  • Často sa ospravedlňujete
  • Často hľadáte ospravedlnenia pre správanie svojho partnera / partnerky
  • Začínate mať alebo máte pochybnosti o svojej mentálnej kapacite
  • Strácate výkonnosť a pocit vlastnej efektívnosti
  • Máte pocit, že nemôžete veriť vlastným inštinktom a spoľahnúť sa na svoje emócie
  • Máte pocit, že už nemáte žiadne ašpirácie, sny a ciele alebo že nič nedokážete
  • Vaša osobná skúsenosť nemá žiadnu alebo má len malú hodnotu
  • Viete, že niečo nie je v poriadku, ale neviete presne čo
  • Strácate istotu o vlastnej identite – pocity, že neviete, kto ste
  • Pri konfrontácii s osobou, ktorá vás pravdepodobne gaslightuje sa zrazu ocitáte v argumentácii, ktorú ste vôbec nezamýšľali, vaša komunikácia sa nikam nehýbe alebo vravíte dookola tú istú vec a nie ste vypočutý

Kde sa s gaslightingom môžeme najčastejšie stretnúť a je vždy zámerný?

Sternová ďalej vysvetľuje, že v prípadoch, keď dochádza ku gaslightingu, sa zväčša stretávame s dynamikou moci. Manipulátor má dosť moci na to, že „cieľová osoba jeho gaslightingu má strach vzťah zmeniť alebo vystúpiť von z dynamiky gaslightingu, pretože hrozí, že vzťah stratí alebo sa obáva, že ju (manipulátor) uvidí ako niekoho s nižšou hodnotou, ako si želá byť videná.“[2]

Ak sa vám to deje vďaka niekomu, koho ľúbite alebo si ho vážite (ako napríklad partner/ka alebo rodič), budete im CHCIEŤ veriť a gaslighter to môže použiť proti vám. Mnohí ľudia (v tomto prípade ciele gaslightingu) zmenia svoje vnímanie v záujme vyhnúť sa konfliktu, vysvetľuje Darlen Lancer, JD, MFT (súkromná rodinná terapeutka a autorka kníh Spoluzávislosť pre začiatočníkov Zdolať hanbu a soluzávislosť: 8 krokov na oslobodenie tvojho skutočného ja.)

Je dôležité podotknúť, že gaslighter nemusí nevyhnutne konať so zákerným zámerom a ani nemusí rozpoznať, že druhého gaslightuje. Môže to byť aj výsledok toho, ako ste boli vychovaní a ako ste si zvykli komunikovať a správať sa vo vzťahoch.[3]

Ako dochádza ku gaslightingu?

Existuje niekoľko základných podôb gaslightingu (uvádzam niektoré z nich aj s príkladmi):

Ponižovanie na emociálnej úrovni

Si priveľmi senzitívny. Si precitlivená. Zasa si hysterická.

Spochybňovanie oddanosti

Zdá sa mi, že Ťa už nezaujíma rodina, keď chceš x / y. Ty ma už neľúbiš / už Ti na mne / na rodine nazáleží, keď stále chodíš von s kamoškami.

Predpokladaná motivácia a prisudzovanie emócií

Prečo sa tak hneváš? Čo si sa zasa nahnevala?

Poznámky o mentálnom zdraví:

Si paranoidná / mentálne narušený / narcistka / psychotický / dementná,…

Stonewalling

Už to viac nechcem počuť, ani mi o tom nehovor!

Ponižovanie schopností
To asi nebolo také náročné. To zrejme bolo veľmi jednoduché, keď si to dokázal/a.

Neodpovedanie na otázku

Model sudcu a poroty

Nemáš právo sa takto cítiť.

Čo ti dáva oprávnenie sa takto cítiť? Nemáš žiadne dôvody / dôkazy a podobne.

Odvrátenie pozornosti

Keďže sa máme rozprávať o tom, ako ja pozerám do počítača, čo keby sme sa porozprávali aj o tom, ako si minule bola vonku do dvanástej?

Komunikácia, do ktorej je zapojený niekto tretí

Zdá sa mi, že ten terapeut / kamarátka / rodina ti dáva nejaké bláznivé nápady.

Trivializovanie / bagatelizovanie

Ponižovanie pocitov druhej osoby – „každá maličkosť ťa rozruší“

Popieranie

„Nikdy som to nepovedal.“ „Nikdy som ti to nesľúbila.“

Spochybňovanie pamäte

„To sa nikdy nestalo, máš hroznú pamäť.“ „Pamäť ťa môže klamať, nemáš v tom jasno.“

Robenie obete zo seba

„Ja viem – ja som tá najhoršia osoba na svete.“ „Ja som taký hrozný človek, že všetko je moja vina.“  „Veď ja môžem aj za druhú svetovú.“

Falošná empatia zameraná na slabiny

„Mám o teba starosť, si v poriadku?“ „V poslednom čase sa mi zdáš vyčerpaná / roztržitá / depresívna / mimo /…, máš toho veľa?

Presun viny („Blame shifting“)

To je kvôli tebe / mojim rodičom /… Za to môžu moji kolegovia / môj šéf /…[4]

Čo ak vás niekto gaslightuje?

A napokon, čo robiť, ak ste zistili, že vás niekto gaslightuje alebo máte podozrenie, že sa vám to deje?

Doktorka Sternová navrhuje niekoľko možností:

1.Identifikujte problém.

Rozpoznať problém je prvý krok, vraví Sternová. „V momente, keď má niečo meno, môžete to osloviť špecificky a krok za krokom.“

Niekedy môže pomôcť, keď si zapíšete špecifiká z konverzácie, na ktoré sa môžete pozrieť neskôr – keď ste vonku z tlaku situácie – a rozdeliť tak pravdu od skreslenia.

2. Dovoľte si cítiť to, čo cítite

Časť problému s gaslightingom je, že v obeti ústi do spochybňovania jej vlastných myšlienok, hodnôt, vnímania alebo pocitov. Priznajte si, že to, čo cítite je tým, čo cítite, aby ste mohli spraviť akýkoľvek krok, ktorý potrebujete spraviť, aby ste sa cítili lepšie.

3. Dovoľte si niečo obetovať

Pre obeť gaslightingu je ťažké opustiť toto tango aj preto, že zneužívajúci je zväčša človek, na ktorom jej záleží, o ktorého má starosť, vzhliada k nemu alebo je s ním / s ňou vo vzťahu.

„Vo vašom vzťahu sa môže diať veľa krásnych vecí,“ vraví Sternová, „ale nestojí to za to, ak to podkopáva vašu realitu. A aby ste začali získavať naspäť svoj stratený zmysel seba, je možné, že potrebujete túto osobu nechať odísť – odstrihnúť ju a vzdať sa niektorých z tých úžasných vecí, ktoré ste spolu zažívali.

4. Začnite malými rozhodnutiami

Ak sa chcete dostať von z gaslightingu alebo ho zastaviť, choďte krok za krokom. Povedzte nie. Nezapájajte sa do rozhovoru, ktorý je jasným bojom o moc.

5. Vyhľadajte druhý názor

Spýtajte sa priateľa alebo člena rodiny, ktorému dôverujete, či si myslí, že je vaše myslenie také skreslené, ako vraví váš potenciálny zneužívateľ.

6. Majte so sebou súcit

„Je extra dôležité mať so sebou súcit,“ vraví Sternová. Máte za seba zodpovednosť. Musíte byť úprimní sami k sebe. Možno zajtra bude váš partner úžasný, ale zamerajte sa na to, čo cítite v danom momente. Rozpoznajte, keď máte tieto pocity: „Toto cítim ako sh-t. Vytáča ma do nepríčetnosti.“[5]

A ja ešte dodám – ak cítite, že je to závažné a strácate kontakt s realitou a sebadôveru alebo cítite, že niečo nie je v poriadku a ťažko je vám to identifikovať, vyhľadajte pomocnú ruku a človeka, ktorý vám vo vašej situácii môže kvalifikovane alebo priateľsky pomôcť. Nie je to žiadna hanba a nie je to ani hra. Práve naopak – často je to ten najodvážnejší krok, ktorý môžete urobiť.

Posielam objatie.

LA Trubačová, PhD.

Zdroje:

Ramani Durvasula: Don’t You Know Who I Am?: How to Stay Sane in an Era of Narcissism, Entitlement, and Incivility. Post Hill Press: 2021.

Sarah DiGiulio: What is gaslighting? And how do you know if it’s happening to you? Dostupné on-line:

https://www.nbcnews.com/better/health/what-gaslighting-how-do-you-know-if-it-s-happening-ncna890866

Domina Petric: Gaslighting and the knot theory of mind. Dostupné on-line:

https://www.researchgate.net/publication/327944201_Gaslighting_and_the_knot_theory_of_mind


[1] Z rozhovoru s doktorkou Sternovou, ktorý robila Sarah DiGiulio: What is gaslighting? And how do you know if it’s happening to you? Dostupné on-line:

https://www.nbcnews.com/better/health/what-gaslighting-how-do-you-know-if-it-s-happening-ncna890866

[4] Z poznámok zo semináru s doktorkou Ramani Durvasula „How to Become More Gaslight Resistant“ plus moje príklady

[5] Z rozhovoru s doktorkou Sternovou, ktorý robila Sarah DiGiulio: What is gaslighting? And how do you know if it’s happening to you? Dostupné on-line:

https://www.nbcnews.com/better/health/what-gaslighting-how-do-you-know-if-it-s-happening-ncna890866

 

Odkaz od Andrejky Andrejovej -> 

V prípade, ak si s narcistom ešte stále vo vzťahu a nevieš, ako z neho von alebo sa o nich jednoducho potrebuješ dozvedieť čo najviac, prečítaj si knihu Nikdy viac. Dozvieš sa v nej všetko, čo potrebuješ k tomu, aby si si mohla povedať NIKDY VIAC.

http://www.payhip.com/nikdyviac

Registrácia členov OZ Nikdy viac je oficiálne spustená.

Registračný poplatok 20€ zašli na číslo účtu SK8675000000004030619419 Do poznámky vpíš svoj email. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.

Naša podporná skupina na FB https://www.facebook.com/groups/794719044555927/

A podporná skupina pre mužov https://www.facebook.com/groups/720526815784153/

#zastavmenasilie #andreaandrejova #policiasr #nikdyviac #narcis #narcista #toxickyvztah #toxickypartner #poruchaosobnosti #narcistickaporucha #hranicnaporuchaosobnosti #sebalaska #hranice #uzdravenie #knihy #traumabond #gaslighting #manipulacia 

Na záver ešte motivačne odo mňa ~ nech nájdeme vo svojom srdci to správne svetlo a vedenie. Trebárs aj z bludiska plného plynových lámp a mätúcich svetiel… Nech nás nič neodradí na ceste k sebe a svojej celistvosti. 

LA 

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on email
Email
Share on print
Print

Ži svoj Príbeh

MEČ ROZHODNOSTI

Stretnutie so Sebou so zámerom zrušiť škodlivé, negatívne a vyčerpávajúce vplyvy.

Technika „zrušiť, zrušiť, zrušiť“ vychádza z tradície juhoamerických liečiteľov a prevzala som ju od jogovej učiteľky Sadie Nardiny.

Je to technika prakticky použiteľná v každej situácii, predovšetkým, keď cítime napätie, stres, negatívny či škodlivý vplyv. Robíme ju láskavo, so zámerom zrušiť to, čo je v situácii – v poli okolo nás – toxické a ubližujúce. S vedomím, že nechceme ublížiť sebe ani tým okolo nás.

Táto technika súvisí aj s praxou duchovnej rozhodnosti, ktorú v rámci jogy pestujeme. Duchovná rozhodnosť je ako meč, ktorý nám umožňuje preťať všetko klamlivé, pomáha nám nespadnúť do pascí a keď sa v nich ocitneme, učíme sa, ako sa z nich dostať von a neuviaznuť. Pomáha nám prepojiť sa so svojím vnútorným kompasom, načúvať svojim autentickým áno a nie, vyjadrovať svoje potreby, pocity a očakávania jasne a zároveň brať ohľad na druhých a zaujímať sa aj o ich potreby, pocity a očakávania. Príde vhod aj v každodenných situáciách, keď sa potrebujeme rozhodnúť doprava alebo doľava, červená alebo rúžová a aj v komplikovanejších momentoch, keď sa pýtame „je to dobré alebo zlé?“, „je to zdravé alebo škodlivé?“, „čo sa v tejto situácii deje a aké v nej mám miesto?“ a podobne.

A ako pri každej praxi (keďže meč je ostrý) – používať pozorne, rozvážne, ohľaduplne a bezpečne. S láskou a starostlivosťou.

Lucia Anna

* pozvánka na kurz INNER FLOW IMMERSION už v MÁJI https://www.mocpribehu.sk/2022/02/14/…

*Joga odo mňa pre vás: * https://www.mocpribehu.sk/category/jo… *https://www.facebook.com/LoveTaraYoga

*viac o duchovnej rozhodnosti si môžete prečítať tu: https://lonerwolf.com/spiritual-disce…

O MAČKÁCH a MYŠIACH – predátorská vz. obranná agresivita

Dr. George Simon v tomto videu vysvetľuje extrémne dôležitý rozdiel medzi agresivitou, ktorá vychádza z odpovede zaútoč/uteč a agresivitou, ktorá je inštrumentálna, teda zámerná. Inšpirovalo ma k úvahe.
 
VIDEO ➡️
 
Prečo je tento rozdiel dôležitý?
 
Odpoveď zaútoč/uteč/zamrzni je motivovaná strachom – je to obranná agresivita a tak ako pri všetkých odpovediach jej sila závisí od situácie. Zvieratá to majú prirodzené, u ľudí sú často tieto mechanizmy prepletené s inými vnútornými nastaveniami, ktoré veľmi často vychádzajú z neliečených, ignorovaných a smerom von /na druhých/ projektovaných zranení a tráum a odpovede tak môžu byť zmätené, nepriame, škodlivé, ubližujúce, manipulatívne, atď. Skrátka – idú von nesprávnou cestou.
 
Táto predstava de facto obrannej agresivity je široko rozšírená a mnohí si dokonca myslia, že je to jediná forma.
 
Avšak existuje aj druhý typ agresivity, ktorá je zámerná a inštrumentálna. Je to agresivita predátora, lovca.
 
V prírode si to môžeme všimnúť napríklad u mačiek, keď sa rozhodnú uloviť myš. V takom prípade sa nenahrbia, nesyčia, hrozbu neodstrašujú a čo je dôležité – idú loviť, majú teda zámer a cieľ, ktorému prispôsobujú svoju stratégiu. A u nich je to prirodzené a automatické – robia len to, čo treba a čo im funguje. Keď im to nefunguje, musia sa prispôsobiť a hľadať inú cestu.
 
Keď sa zľaknú, hrbia sa, syčia, vystrkujú drápy, sú pripravené do boja a chcú hrozbu zaplašiť, ale – a to je dôležité – nechcú bojovať. Chcú hrozbu zaplašiť a ďalej sa vyvaľovať na slnku alebo si ísť svojou cestou. Do boja sa pustia až keď je to nevyhnutné a nedá sa inak.
 
Agresivita predátora je iná – keď mačka chce uloviť myš, nevydáva žiadne zvuky a hľadá takú cestu, ktorú myš nevycíti. Chce ju uloviť a vidí v nej len svoj obed. Myš je korisť a to je pre ňu podstatné /mačka si neberie servítky/.
 
U ľudí je to ešte chúlostivejšie. Väčšina si totiž ani nedokáže predstaviť a konceptualizovať predstavu, že by im niekto chcel zámerne ublížiť, oklamať ich alebo ich využiť či zneužiť. A preto ani nevedia v takýchto situáciách správne a pohotovo reagovať /chýba im inštinkt myši alebo ešte lepšie inštinkt levice brániacej svoje mladé a je to vďaka potláčaniu a tabuizovabiu primárnych obranných emócií strachu a hnevu a ich škodlivému prekrúteniu. Za toto prekrútenie vďačíme práve tomu, že ich potláčame až démonizujeme/.
 
Emócie sa majú žiť, majú prúdiť. Každá z nich má v systéme svoje miesto a sú to nosičky správ. Ak je nejaká v nerovnováhe – nejak vyskakuje, pýta si pozornosť, niečo vás bolí, ťaží, otravuje atď. – to je výrazná SPRÁVA. Otázkou je, ako si / v prvom rade SEBE/ vieme načúvať a správy interpretovať. Nakoľko sa vieme a sme ochotní pozrieť do svojho vnútra. A akiste ste si už všimli, že náš ekosystém je v extrémnej nerovnováhe. Podobne ako ľudský biosystém. O spoločenskom radšej pomlčím…
 
Keď sa od primálnych /prvotných/ emócií prúdiacich z nášho základu odpájame, dostávame sa do vratkého neukotveného priestoru a spoliehame sa napríklad čisto na myšlienky alebo tzv. vyššie emócie. Bez interpretácie tých základných sú tieto prosto bez nôh. Uletené. A to nemyslím hanlivo – to je fakt.
 
Zameranie na obrannú agresivitu sa ukazuje ako problém aj v rámci terapie, kde väčšina prístupov berie na vedomie len tento typ – agresivita ako odpoveď na hrozbu.
A predátori toto dobre vedia a ľahko to zneužívajú.
Sú ako nehlučné mačky vždy pripravené chňapnúť po tom, čo chcú. /a zriedka si berú rukavičky/.
 
Dr. George Simon podáva veľmi dôležité zistenia zo svojej dlhoročnej praxe s ľudmi s poruchou charakteru v knihe: In Sheep’s Clothing: Understanding and Dealing with Manipulative People. Tu sa dá zohnať ➡️
 
Veľa reálneho šťastia vám želám!
 
/LA/

ZDVORILOSŤ A INTERAKČNÝ RITUÁL

Úvahy o mieste zdvorilosti v rámci interakcie a teoretických východiskách ďalšieho výskumu

Politeness and Interactional Ritual

Reflections about the place of politeness within the field of interaction and theoretical recourses for the further research 

Abstract. In this paper we reflect the place of politeness within the field of interaction and we are proposing some of the theoretical recourses for the further research of linguistic politeness based on our previous inquiries. We examine the question how does the politeness phenomenon relate to interactional rituals and in what way is this phenomenon useful and important as a part of the interaction. Doing so we outline the main characteristics of politeness as well as impoliteness phenomena. At the same time we consider the redefinition of the concepts of face and ego in the relation to the proposed deeper reflection of participant’s personality which we see as one of the main constituents and determinants of interaction itself. 

Key Words: Politeness; Impoliteness; Interactional ritual; Face; Ego; Personality; Psychological Boundaries 

Zdvorilosť je nepochybne jedným z najzaujímavejších fenoménov v rámci ľudskej spoločnosti a kultúre. Jeho premenlivá povaha a presahy do rozličných disciplín (jazykoveda, filozofia, etika, etiketa, atď.) láka filozofov a jazykovedcov už pomerne dlhú dobu. V reze času si bádatelia kládli rôzne typy otázok. Pátrali napríklad po pôvode zdvorilosti, a tak skúmali jej korene ako javu, upriamovali pozornosť na jej rozličné vyjadrenia a manifestácie v jazyku, v reči tela a v rozličných situáciách, dávali ju do súvislosti s rituálmi a rituálnym správaním, hľadeli na ňu ako na prostriedok umožňujúci kultivovanú medziľudskú interakciu a v tomto zmysle potom spätne kultivovali a vylepšovali aj formy zdvorilosti. A to je stále len malý výsek z poľa záujmu o zdvorilosť.

Ako súvisí zdvorilosť s interakčnými rituálmi a prečo je potrebná? 

S vnímaním rituálu, ako dôležitej a potrebnej – i keď nadstavbovej – súčasti medziľudskej interakcie sa stretávame už v klasickej čínskej filozofii. Náchádzame ho u filozofov, ktorí sa priamo zaoberali rituálmi, ich vytváraním a používaním v praxi a zároveň aj rituálnym správaním. Napríklad Sun-c (približne 6. storočie pred Kr.) v rámci rozvíjania svojich úvah o rituáloch v zmysle akoby prirovnal inovácie starých mudrcov, ktoré nám majú pomôcť k lepšiemu spolunažívaniu, k výrobe hrncov:

Všetky rituály a zdvorilosti boli odvodené z rafinovanosti mudrcov. Podobne ako keď hrnčiar hnetie hlinu a vyrába nádoby. Nádoby sú výtvorom hrnčiarovej zručnosti, nie sú pôvodným výtvorom ľudskej prirodzenosti… Mudrci zhromaždili svoje úvahy a myšlienky, vytvorili prax umelosti a precedensov, čím vyvinuli rituály a zdvorilosť a dovolili vyrásť zákonom a štandardom.

     Človek by sa mohol domnievať, že Sun-c prirovnával vytvorenie ľudských štandardov, práv a rituálov k hrnčiarskej výrobe: dvom základným myšlienkam, ktoré transformovali, čo ľudia môžu robiť. Ale práve naopak, Sun-c vlastne prirovnával vytvorenie ľudskej spoločnosti k fádnemu, zdĺhavému procesu učenia sa, ako vyrobiť hrniec. Upriamoval pozornosť na myšlienku, že rituál sa neobjavil jednoduchou náhodou, bolo to zámerne vynaložené úsilie. Spôsob, akým mudrci vytvorili rituál, sa podobá úsiliu hrnčiara naučiť sa vyrobiť hrniec, a to tak, že pracuje s hlinou, snaží sa ju precítiť a predstaviť si, aký by mala mať tvar. Mudrci začlenili do svojej ľudskej prirodzenosti umelosť a vypracovali si zmysly, aby mohli vnímať, ako môžu byť ľudské interakcie zmenené, a predstaviť si, aký typ konania v zmysle akoby by im mohol pomôcť k lepšiemu spolunažívaniu. Postupom času boli schopní vyvinúť rituály presne tak, ako sa hrnčiar naučí vyrobiť hrniec. V Sun-cho ponímaní sa vzostup ľudskej kultúry a sociálnych rituálov neudial v podobe jedinej veľkej inovácie, ale rozvíjal sa postupne prostredníctvom každodennej činnosti vyvinutej pomocou umelosti.“0

Môžeme si všimnúť, že umelosť a rafinovanosť sú tu kľúčovými pojmami a skrýva sa za nimi vedomé úsilie človeka vo vzťahu k vylepšovaniu a zušľachťovaniu svojho správania, ktoré má prispievať k hladšiemu – v ideálnej rovine až hladkému – priebehu interakcie, čo sa samozrejme nevyhnutne odráža aj v jazykovom správaní a v jazyku ako takom. Za výsledky takéhoto úsilia môžeme potom považovať existujúce zdvorilostné frázy a formy od jednoduchých pozdravov po celkové spôsoby vyjadrovania sa smerujúce až k javu, ktorý môžeme vnímať ako integrovanú, zosobnenú – a teda na tomto stupni organickú – zdvorilosť. Branie ohľadu na druhú osobu tu získava na hĺbke a vyplýva nielen z poznania potrieb, vlastností, charakteristík a skúseností osoby, s ktorou vstupujeme do interakcie, ale aj – a možno v prvom rade, keďže naše poznanie druhej osoby je veľakrát obmedzené – z poznania svojich potrieb, vlastností, charakteristík a skúseností, ktoré spolu s nami do interakcie vstupujú a utvárajú i naše psychologické hranice. 

    Ďalšie pozoruhodné ponímanie zo starovekej Číny pochádza od Konfúcia (552/551 pred Kr. – 479 pred Kr.), ktorý svoju pozornosť venoval otázkam každodenného života a spôsobom, akými ho žijeme. S témou zdvorilosti ho spája práve jeho vnímanie rituálu, ako prostriedku zušľachťovania našich odpovedí na rozličné situácie, čo nám umožňuje postupne reagovať na ľudí spôsobmi, ktoré sme si vypestovali, namiesto automatickej emocionálnej reakcie. Dôležitým bodom jeho filozofie sú teda tzv. rituály akoby, na ktoré neskôr nadviazal už spomínaný Sun-c‘:

„Prečo vravíme „prosím“ a „ďakujem?

Pred tromi storočiami boli európska spoločnosť a sociálne vzťahy úplne vymedzené dedičnou hierarchiou. Ak poddaný hovoril s pánom, používal konkrétne úctivé vyjadrenia, a keď aristokrat hovoril smerom dolu s poddaným, použil zasa úplne odlišné formy. 

Keď sa začali v mestách rozvíjať obchody, ľudia z rozličných vrstiev začali vzájomne jednať novými spôsobmi. Rozvinuli sa rituály, v ktorých kupujúci a predávajúci mohli konať tak, akoby si boli rovní, i keď v skutočnosti neboli. Výmena „prosím“ a „ďakujem“ bola krátkym momentom, počas ktorého mohli účastníci prežiť zdanlivú rovnosť. 

Taktiež vykonávame tento rituál akoby. Predstavte si, že večeriate a vaše dieťa (alebo synovec či vnúča) sa dožaduje: „Podaj mi soľ.“ Ak je dieťa veľmi malé, chápete, že sa ešte nenaučilo spoločenské spôsoby, takže by ste mohli povedať: „Dobre, ale čo povieme…?“ Alebo: „Aké je čarovné slovíčko?“ Nemusí odpovedať hneď, a tak ho požiadate znova. „Čo povieš…?“ A potom pokračujete, kým dieťa nepovie, „Prosím, podaj mi soľ.“  Nato mu podáte soľ a povediete ho k tomu, aby poďakovalo.“1 Táto situácia zároveň veľmi jasne poukazuje na mechanizmus, na báze ktorého prebieha internalizácia istých foriem správania v rámci socializácie a dieťa je postupne podmieňované a vedené k spoločensky a kultúrne zaužívaným spôsobom interakcie – k tomu, čo je považované za správne a primerané.

Je tu zároveň prítomný aj iný aspekt, a to možnosť vstúpiť do rituálu, v ktorom dieťa bude konať tak, akoby si pýtalo niečo od seberovného. Zámerom teda nemusí byť priamo jeho programovanie konať určitým spôsobom, ale snaha naučiť ho, čo to znamená vypýtať si niečo od rovnocennej ľudskej bytosti a prejaviť vďačnosť. (Otázka aké zámery vychovávajúce osoby v skutočnosti implementujú je pritom otvorená ďalšej diskusii.)

Autori Gross Loh a Puett idú v uvažovaní ďalej: „Ak sa túto výmenu naučí iba ako rutinný akt, tak sa ju nenaučilo správne. Najskôr to samozrejme je rutinný akt, jeden z mnohých, ktoré sa pri socializácii naučí vykonávať. Ale ak to robí opakovane, začína si všímať, prečo je to tak. Takisto pochopí, ako veci zlepšiť. Vidí, ako ľudia reagujú na jeho „prosím“ a „ďakujem“ a naučí sa, kedy stačí povedať tieto slová alebo kedy lepšie zapôsobia iné slová či zmena tónu hlasu alebo výrazu.“2

     Aj v tomto prípade sa zdvorilosť ukazuje ako prostriedok, ktorý komunikantom umožňuje prejaviť si navzájom rešpekt, úctu, či dokonca rovnosť. Dá sa povedať, že funguje ako akýsi „tmel“ interakcie, ktorý zároveň vytvára, respektíve môže vytvoriť, pre komunikantov pocit bezpečia. A tu sa práve ukazuje aj jej hodnota a potrebnosť. Narážame tu zároveň na dva aspekty zdvorilosti ako javu, na ktoré sme upozornili v štúdii venovanej základným aspektom a črtám jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu, a to na historickú relatívnosť (tzv. historicita) a kontextovú podmienenosť.4 

Rituálnosť zdvorilosti sa odzrkadľuje už v samotnej etymológii pojmu, pri ktorej sa v našom kultúrnom kontexte dopátrame k miestu jej vzniku, teda k panskému dvoru a tomu zodpovedajúcemu správaniu. Podobnú etymológiu má aj český výraz zdvořilost, nemecký výraz Höflichkeit a podobne.

Hodnota a užitočnosť zdvorilosti ako javu sa ukazuje aj vo vzťahu k jej náprotivku, teda nezdvorilosti. S nezdvorilosťou sa v jej rozličných podobách  – explicitných alebo implicitných – v interakciách stretávame pomerne často. Pri tomto uvažovaní je dôležitý práve predpoklad, že zdvorilosť a jej prejavy a formy umožňujú tento negatívny aspekt prekonať a/alebo zjemniť. Otázkou je, ako tento mechanizmus funguje a kedy je zdvorilosť organická a, naopak, kedy je falošná a umožňuje maskovať negatívne intencie.5 Vychádzame z predpokladu, že oba javy – zdvorilosť aj nezdvorilosť – sú v rámci interakcie príznakové (viď nižšie).  

Za základné črty zdvorilosti pritom považujeme branie ohľadu na druhých (s tým súvisí rešpektovanie hraníc komunikačného partnera či partnerov), obmedzovanie potenciálnej agresivity a do kontextu zdvorilosti spadá aj úctivosť, ochota pomôcť a/alebo spolupracovať, milota, náklonnosť, prívetivosť a pozornosť voči druhému. Prejavov a vyjadrených manifestácií zdvorilosti môžeme samozrejme odsledovať viac, a to aj v jazykovej aj v momojazykovej realite. 

Na druhej strane nezdvorilosť signalizuje absenciu alebo nedostatok brania ohľadu voči komunikačnému partnerovi a jeho psychologickým a fyzickým hraniciam, prejavuje sa ako verbálna či neverbálna (teda často skrytá) vulgárnosť a hrubosť, neochota spolupracovať a hľadať kompromisné riešenia, čo môže vyústiť až do fyzickej agresivity. Aj nezdvorilosť pritom môžeme považovať za pole, do ktorého spadajú isté prejavy a manifestácie, ktoré zväčša intuitívne považujeme za nezdvorilé, a to často práve v opozícii voči zdvorilým prejavom. Môžeme si predstaviť, že interakcia zbavená zdvorilosti a jej manifestácií by bola vo svojej podstate surová, poháňaná buď primitívnymi emóciami alebo ego-orientovanými potrebami.   

Komplexný proces interakcie a ne/zdvorilosť 

Zdvorilosť je vo viacerých teóriách práve tým prostriedkom, ktorý nám umožňuje hladký priebeh interakcie a neohrozovať si navzájom svoje tváre. Koncept tváre je v rámci prístupov k (jazykovej) zdvorilosti bohato využívaný a to v rámci pragmatických ako aj postpragmatických teórií či prístupov. O rozšírenie tohto konceptu sa zaslúžil Erving Goffman, americký sociológ, ktorý rozvinul teóriu interakcie v 50. – 60. rokoch 20. storočia. Goffman upozorňoval na to, že súdobá sociológia a sociálna antropológia priveľmi zdôrazňuje hľadanie symbolických významov sociálnych činností a ignoruje signifikantnosť ľudskej bytosti v týchto činnostiach. Naznačoval, že naše poznanie sveta a miesta, ktoré v ňom zastávame, dosahujeme výlučne prostredníctvom interakcie. V oblasti ľudskej interakcie vidí miesto, v ktorom boli ustanovené formy rituálneho správania, čo je pozorohudná paralela s vyššie spomínanými koncepciami z tradičnej čínskej filozofie. Goffman predstavil svoje ponímanie konceptu tváre v eseji On Face Work, ktorá vyšla súborne aj s inými esejami v publikácii Interaction Ritual: Essays in Face-to-face Behavior.6 Odkazuje pritom na čínsku antropologičku Hsien Chin Hu, ktorá ako prvá s týmto konceptom pracovala7, pričom tvár redefinuje ako „pozitívnu sociálnu hodnotu, ktorú osoba pre seba účinne požaduje podľa línie, o ktorej iní predpokladajú, že ju prijala v danom kontakte“7. Počet možných línií, ktoré môžeme zvoliť v rámci verbálnej interakcie, môže byť obmedzený, ale stále máme možnosť voľby. Tvár osoby nie je statická, môže sa meniť povedzme v závislosti od situácie, a to medzi interakciami alebo aj v rámci jednej interakcie pri zmene podmienok. Goffman dokonca tvrdí, že akokoľvek môže byť tvár pre jednotlivca dôležitá, je iba zapožičaná od spoločnosti. Tvár je v jeho ponímaní premenlivá entita, dá sa povedať, že až nestabilná, ale zároveň je pre človeka veľmi podstatná a vstupuje do každej interakcie.   

     Na Goffmana vo svojom prístupe k zdvorilosti nadväzuje Richard J. Watts, avšak v posunutom zmysle.  Tvár v jeho ponímaní v podstate pripomína jadro osobnosti (Self) a činnosť tváre znamená základ ľudskej – nielen komunikačnej – interakcie. Vyzdvihuje to, že Goffmanova práca sa zameriava na mikrolevel ľudskej interakcie, zvažuje, čo je povedané a vykonané indivíduami zapojenými do interakcie. Jednotlivec v takýchto situáciách zapája isté „štylizované“ predpísané úkony, ktoré sú známe všetkým participantom. Watts tvrdí, že systém činností, konvencií a procedurálnych pravidiel, o ktorých hovorí Goffman, sú de facto náplňou jeho konceptu prezieravého správania v rámci istého typu sociálnej aktivity a tento systém je tam práve preto, „že je kontinuálne znovu konštruovaný prostredníctvom reči a bol posúdený ako ,správny, ,opodstatnený’ alebo ,dobrý’“8.

Watts poukazuje na dôležitosť relatívnosti pojmu zdvorilosť (v zmysle „čo je zdvorilé pre jedného, nemusí byť pre druhého), vyzdvihuje hodnotiaci aspekt, a tak i potrebu skúmania kontinua zdvorilý – nezdvorilý, pričom tieto dve stránky spolu úzko súvisia, ako sme spomínali vyššie. (Ne)zdvorilosť je podľa neho vždy príznakovou formou (jazykového) správania, pričom nepríznakovou formou je prezieravé správanie (porovnaj s obrázkom č. 1), ktoré môže byť „jazykové aj nejazykové, participantmi považované za vhodné pre nadchádzajúcu sociálnu interakciu“9. Termín  prezieravé (politic) autor navrhuje v zmysle sekundárneho, t. j. teoretického konceptu „práve preto, že nie je súčasťou bežného používania a poukazuje na široký rozsah foriem spoločenského správania, ktoré zahŕňajú, ale sú zároveň širšie ako to, čo by sme laickými termínmi mohli označiť ako ZDVORILÉ“10. Väčšia časť relačnej práce v akejkoľvek interakcii je podľa neho nepríznaková a teda neuvedomovaná. Jednotliví participanti totiž pociťujú, že súčasti verbálnej interakcie sú v súlade s normami ustanovenými v predchádzajúcich interakciách a sú prezieravé. Pozitívne poznačené prezieravé správanie je potom otvorené voči interpretácii v zmysle zdvorilosti 11.

Obr. č. 1: Wattsov model činnosti tváre, jazykovej zdvorilosti a prezieravého správania 12

Obr. č. 2: Wattsov model relačnej činnosti 13

Ako dôležitý vnímame fakt, že tvár Watts považuje za koncept seba/ja (self). Tento koncept je budovaný prostredníctvom média socio-komunikačnej interakcie, ktorá je reprodukovaná. Činnosť tváre je potom konštituovanie nášho vlastného konceptu seba a činnosť, ktorú vykonávame v sociálnej interakcii v zmysle umožnenia iným konštruovať, reprodukovať a dosahovať ich koncepty seba. Jazyková zdvorilosť je tak jedným z aspektov sociálnej interakcie pozostávajúcej z činnosti tváre. 14

Tvár alebo ego?

V spomínanom zmysle koncept tváre úzko súvisí s konceptom ega, ktorý je v rámci psychológie zaužívaný, avšak podobne ako koncept tváre v rámci sociológie a lingvistiky, má rôzne definície. Pozrieme sa na ego z pohľadu analytickej psychológie, ktorej bázu položil C. G. Jung. V tomto zmysle je ego existenciálne, dynamické a premenlivé v závislosti na požiadavkách, obavách a túžbach v danom okamihu. Ego je spojené s vedomím a rozhodovaním, vzťahuje sa k centru nášho rozumového života. Podstatou, centrom nášho bytia je Bytostné Ja, z ktorého vychádza vyrovnávanie protikladov vnútri psyché. Bytostné Ja je aj celostnosťou vrodených potencialít indivídua, je to celostnosť všetkého, čím človek potenciálne je. 15

Od tejto štruktúry osobnosti sa nedá odhliadnuť pri vysvetľovaní interakcie a jej aspektov. 

Okrem toho, že jednotliví participanti pociťujú, že súčasti verbálnej interakcie sú v súlade s normami ustanovenými v predchádzajúcich interakciách, berieme na vedomie aj fakt, že do nej  vstupujú každý s vlastným súborom skúseností, očakávaní, psychických nastavení, potrieb, vedomých či nevedomých cieľov, zámerov a tak ďalej. V interakcii sa teda neaktivujú len jazykové a interakčné znalosti komunikantov, ale do špecifickej interakčnej situácie vstupuje ich aktuálna osobnosť ako celok. Čo dáva konkrétnej interakcii rámec, je jej téma so zreteľom na motiváciu, zámer a cieľ. Skúmanie interakcie z hľadiska mikrolevelu je náročné aj z toho dôvodu, že tieto faktory nemusia byť explicitne vyjadrené a sú premenlivé. 16 Ku komplexnému ponímaniu interakcie sa pridáva aj širší rámec tvorený kultúrnym a sociálnym prostredím a ten je neodmysliteľným pozadím každého interakčného prejavu. Prihliadame teda na fakt, že žiadna interakcia sa neodohráva vo vákuu.

Môžeme to teda vnímať tak, že v konkrétnej interakcii sa stretávajú aktuálne osobnosti jej participantov so všetkým, čo k nim v danom časovom momente patrí a čo ich konštituuje. Otázkou potom je, ktoré ich stránky sú aktivované vzhľadom na interakčný rámec. Dôležitým konceptom, ktorý do úvahy vstupuje v nadväznosti na osobnosť a jej štruktúru, sú psychologické hranice.

Tie vnímame ako pevné, oporné body v rámci vnútorného sveta jednotlivca, založené práve na jeho skúsenostiach, potrebách, želaniach a podobne, s čím súvisí aj jeho vnímanie danej interakcie na báze emócií pohybujúcich sa v základnom spektre príjemné vs. nepríjemné. Na rozdiel od abstraktných myšlienkových konštruktov hranice v tomto zmysle teda vychádzajú z emócií účastníka interakcie. Práve emócie mu umožňujú zorientovať sa v tom, čo mu je a čo mu nie je v danej interakcii príjemné a podľa toho odpovedať a/alebo zareagovať. Našou hypotézou je, že toto emočné prežívanie je jedným z dôležitých a neodmysliteľných konštituentov bežnej interakcie a zdvorilosť je tým prostriedkom, ktorý umožňuje komunikantom vzájomné neprekračovanie  hraníc a zároveň ich vytyčovanie. Pociťovanie toho, čo je zdvorilé a čo už nie – v spektre ne/verbálnej zdvorilosti až ne/verbálnej agresivity – je pritom otvorené interpretácii a subjektívnemu prežívaniu a hodnoteniu zo strany zúčastnených komunikantov a do úvahy pritom prichádzajú aj externí pozorovatelia. Z tohto hľadiska potom interakcia umožňuje aj vyjasňovanie týchto pocitov a postojov. Či už v ďalšom výskume budeme pokračovať s konceptom tváre alebo ega v sledovanom význame, podstatné je zahrnúť do teórie hlbšie, rozsiahlejšie a adekvátnejšie ponímanie ľudskej osobnosti, čo by potenciálne umožnilo vyhnúť sa skresleniam pri interpretácii interakcie ako takej, keďže osobnosť participanta do veľkej miery ovplyvňuje a určuje jej priebeh.    

    Týmto uvažovaním sa v podstate prepájame s postmodernistickým prístupom k jazykovej zdvorilosti 17, ktorý kladie dôraz predovšetkým na subjektívnosť hodnotení toho, čo je považované za zdvorilé správanie a zároveň na to, že „význam je spoluvytváraný, a teda zdvorilosť je záležitosťou vyjednávania medzi participantmi. Prijatím tohto prístupu je interakcia považovaná za dynamický diskurzívny zápas s možnosťou, že rozliční participanti môžu interpretovať tú istú interakciu celkom odlišne“ 18.

Výzvy a potreby pre ďalší výskum zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu

Z nášho uvažovania o mieste zdvorilosti v rámci interakcie a teoretických východiskách jej ďalšieho výskumu, sa nám ukazuje niekoľko zásadných potrieb:

  1. Identifikácia a vymedzenie konkrétneho interakčného rituálu s ohľadom na mikro aj makrolevel interakcie. Hypotézou pritom je, že konkrétny interakčný rituál je podmienený primárne svojou témou so zreteľom na motiváciu komunikata/komunikantov a ich zámermi a cieľmi. Širší rámec je tvorený kultúrnym a sociálnym prostredím, ktoré je neodmysliteľným pozadím každého interakčného rituálu.
  1. Hlbšie a adekvátnejšie vymedzenie osobnosti participanta vstupujúceho do interakcie zachytávajúce čo najkomplexnejší obraz dynamiky osobnosti. V tejto oblasti sa nám ukazuje potreba zvážiť vhodnosť a užitočnosť perspektívneho používania konceptu tváre respektíve jeho nahradenie konceptom ega v zmysle analytickej psychológie.
  1. Hlbšie preskúmať ako súvisí ne/zdvorilosť s psychologickými hranicami už v nadväznosti na prehĺbený obraz osobnosti participantov.
  1. Preskúmanie javu organickej, integrovanej zdvorilosti a ako sa odráža v rozličných interakčných situáciách.

==========================================

POZNÁMKY:

0 Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 174-175.

1 Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 174-175.

2  Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 51

3 Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 50-51

4 Lucia Anna Trubačová: Základné aspekty a črty jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu. In Romanoslavica 1/2017. Bukurešť, 2017, s. 126-139

5 Jav falošnej zdvorilosti sme bližšie rozoberali pri interpretácii povestí a rozprávok Pavla Dobšinského a Karla Jaromíra Erbena: Lucia Anna Trubačová: Jazykový obraz zdvorilosti v povestiach Pavla Dobšinského a rozprávkach Karla Jaromíra Erbena. In Romanoslavica, 2022.

6 Erving Goffman: Interaction Ritual: Essays in Face-to-face Behavior Garden City, New York: Doubleday, 1967.

7 Hsien Chin Hu a používala ho ako metaforu pre individuálne kvality a/alebo abstraktné entity ako česť, rešpekt, vážnosť, ja atď. Citované podľa: Hsien Chin Hu: The Chinese Concepts of „Face. In American Athropologist [online]. 1944, vol. 46, no. 1, s. 45 – 64.

8 Erving Goffman: Interaction Ritual: Essays in Face-to-face Behavior Garden City, New York: Doubleday, 1967, s. 5

9 Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 123

10 Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 21

11 Richard J. Watts: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005, s. xlii

12 Richard J. Watts: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005, s. xliii

13 Transformované podľa: Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 260

14 Transformované podľa: Richard J. Watts: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005, s. xliii

15 Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 130

16 Porov.: Zuzana Čechvalová: Jungov pojem psyché a hranice skúsenosti. In FILOZOFIA, Roč. 55, 2000, č. 4, s. 307- 315

17 V podobných intenciách uvažuje Juraj Dolník, keď hovorí o tvorbe a apercepcii respektíve o interpretácii textu. Vraví, že ak chceme odpovedať na otázky o tom, ako sa tvorí text a ako prebieha jeho vnímanie a chápanie, musíme preskúmať textotvornú a textoapercepčnú (resp. interpretačnú) kompetenciu komunikantov, „ktorá zahŕňa okrem jazykových znalostí aj znalosti o svete, znalosti o komunikácii a skúsenosti zo sociálnej interakcie, ako aj znalostný a skúsenostný komplex dotýkajúci sa činnosti človeka vôbec a činnosti vykonávanej jazykom ako špecifického prípadu konania človeka. Citované podľa: Dolník, Juraj: Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka. Bratislava, VEDA 2009, s. 69

18 Relevantné publikácie napríklad: Watts, 1992, 2003, 2005; Eelen, 2001; Mills, 2003; Locher, 2004, atď.

19 Janet Holmes: Politeness Strategies as Linguistic Variables. In Encyklopedia of Language and Linguistics. 2nd. Ed. Oxford : Elsevier, 2006, s. 691

==========================================

Literatúra

Čechvalová, Zuzana: Jungov pojem psýché a hranice skúsenosti. In: Filozofia, Roč. 55, 2000, č. 4, s. 307- 315.

Dolník, Juraj: Reálne vz. ideálne a spisovný jazyk. In: Jazykovedný časopis. ISSN 0021-5597, 2009, roč. 60, č. 1, s. 3-12.

Dolník, Juraj: Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka. Bratislava, VEDA 2009.

Eelen, Gino: A Critique of Politeness Theories. Manchester and Northampton : St. Jerome, 2001.

Ehlich, Konrad: On the Historicity of Politeness. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 1992, s. 71-107.

Goffman, Erving: Interaction Ritual: Essays on Face to Face Behaviour. Garden City, New York : Doubleday, 1967.

Held, Gudrun: Politenes in Linguistic Research. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York: Mouton de Gruyter, 1992, s. 131-153.

Holmes, Janet: Politeness Strategies as Linguistic Variables. In Encyklopedia of Language and Linguistics. 2nd. Ed. Oxford : Elsevier, 2006, s. 684 – 697.

Hu, Hsien Chin: The Chinese Concepts of „Face. In American Athropologist [online]. 1944, vol. 46, no. 1, s. 45 – 64. Dostupné na internete: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/aman.1944.46.issue-1/issuetoc

Locher, Miriam: Power and Politeness in Action: Disagreements in Oral Interaction. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2004.

Mills, Sara: Gender and Politeness. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.

Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Eds. Watts, Richard J. – Ide, Sachiko – Ehlich, Konrad. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 1992. 404 p. ISBN 3 11 018300 5.

Puett, Michael. a Gross-Loh, Christine: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016.

Trubačová, Lucia Anna: Jazykový obraz zdvorilosti v povestiach Pavla Dobšinského a rozprávkach Karla Jaromíra Erbena. In Romanoslavica 1/2022. Bukurešť, 2022, s. xxx.

Trubačová, Lucia Anna: Základné aspekty a črty jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu. In Romanoslavica 1/2017. Bukurešť, 2017, s. 126-139.

Trubačová, Lucia Anna: Vzťah jazyka a zdvorilosti v zrkadle teoretických koncepcií. In Romanoslavica 3/2016. Bukurešť, 2016, s. 259-288.

Trubačová, Lucia Anna: Koncept tváre a koncept ega v teórii jazykovej zdvorilosti. In Jazyk a komunikácia v súvislostiach 3. Bratislava : UK 2011, s. 78-85.

Watts, Richard J.: Relevance and Relational Work: Linguistic Politeness as Politic Behaviour. In Multilingua, 1989, vol. 8, no. 2-3, s. 131 – 166.

Watts, Richard J.: Linguistic Politeness and Politic Verbal Behaviour : Reconsidering Claims for Universality. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York: Mouton de Gruyter, 1992, p. 43-70.

Watts, Richard J.: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.

Watts, Richard J.: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005. ISBN 3-11-018300-5, p. xi-xlvii.

Watts, Richard J. – Ide, Sachiko – Ehlich, Konrad. Introduction. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York: Mouton de Gruyter, 1992. ISBN 3 11 018300 5, p. 1-20.

Song of Shakti Joga Yoga Life Love Dance Move Peace Shanti

Song of Shakti

I am ancient

   I am deep

I am the current 

 Underneath.

I am like the Seed –

  wise naturally –

buried in the Earth

  where I had found 

my Sacred ground.

And then….

   I’ve become a Tree

filled with

  elemental Poetry.

I don’t need your gifts.

 I don’t need your offerings

nor praise of any kind.

  I AM.

And what I need 

  is to BE

and BE free.

I want to be tasted

  I want to be absorbed

I want to be felt

  by your skin.

I want to be heard 

  in the breeze.

And I want to hear You

   as you sing.

From the CORE

   of the Earth 

I rise

From the CORE

  of everything

which is alive.

And I am 

  the scent of flower.

I fly freely

   with the Wind.

I am in that bush

  you’ve just passed by.

I hide in those moments

   you miss so much.

Are you hungry?

  Do you feel thirsty?

Well…

I fill the AIR

  with stories

you can reach.

You can feel me

  when the Wind blows

and gently touches 

   your cheeks.

You hear me

  when I am dancing

in the crowns

   of magnificent Trees.

You may see me

  in the eyes of Innocents ~

I fill them with

   light

of Love itself.

Do you wanna dance

   with the power 

of Her

         essence?

Do you want 

  to tune in to 

 a whisper

of the Forgotten?

And to feel your

   Truth?

To rise from your

   CORE?

To invite in 

  each and every 

e~motion?

Listen.

  Open your eyes and ears.

Let your bare skin to feel

    and breathe.

By hearing that

    Feeling

You can see.

Like the mighty 

   waves

calmed – finally –

  in their restless

Peace.

~LA Trubačová~

Music: Enigma ~ Endless Quest and Tantric Mantra Hreem – ©Meditative Mind  

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on reddit
Reddit
Share on pinterest
Pinterest
Share on print
Print

INNER FLOW IMMERSION – MÁJ 2022

INNER FLOW IMMERSION

je sebapoznávacia cesta do vlastného vnútra, v ktorej spájame jogovú a mindfulness prax, techniky automasáže, pranayamu (dychové techniky), denníkovú prax a meditačné rituály. Jej súčasťou je aj integračná prax a podpora v procese.

S cieľom postarať sa o svoju bytosť ako celok a prepojiť sa so svojou vnútornou liečivou SILOU.

Prečo si vybrať INNER FLOW IMMERSION?

IFI je organický, svojrázny, ucelený a zároveň dynamický systém vnútornej práce a sebastarostlivosti.

Je zameraný holisticky a komplexne – venujeme sa v ňom rozvíjaniu všetkých  stránok našej bytosti. Staráme sa o svoje telo, myseľ, srdce aj dušu.

Je postavený na starostlivo vybraných princípoch holotropnej dychovej praxe a hlavnú úlohu v tomto prístupe hrá naša vrodená vnútorná liečivá sila. Prepojiť sa s ňou a nechať sa ňou viesť je aj hlavným zámerom IFI.

Pri práci s telom vychádzame z princípov PRANA VINYASA jogy. Cez ne sa učíme, ako preciťovať svoje vnútorné prúdenie, vnímať energiu a jej pohyby, pomáhajú nám energiu rozprúdiť a tak postupne uvoľňovať rozličné obštrukcie prirodzeného prúdenia, teda blokácie na rôznych úrovniach nášho systému. Z Prana Vinysa jogy sa zameriavame hlavne na prax venovanú základným elementom.

Ako podpora lepšieho a hlbšieho kontaktu so svojím telom – fyzickým a duchovným domovom – nám slúži AUTOMASÁŽ, ktorá vychádza z umenia tradičnej thajskej masáže a MEDITAČNÉ RITUÁLY.

Ďalším oporným bodom na tejto ceste za svojimi darmi, talentami a autentickosťou je DENNÍKOVÁ PRAX, v rámci ktorej používame tematicky zamerané otázky. Tie pomáhajú smerovať pozornosť dovnútra a sú úzko prepojené s jednotlivými elementami a fyzickými a psychickými oblasťami, ktorými postupne prechádzame a rozvíjame ich.

Z jogy náš systém zahŕňa aj základy dychovej praxe – PRANAYAMY, ktoré majú blahodárny účinok pre fyzickú, neurologickú aj psychickú rovinu.

Sústredíme sa aj na vybrané MINDFULNESS techniky, ktoré sa dajú ľahko začleniť do každodenného života a ten sa postupne aj vďaka nim stáva naplnenejším, zmysluplnejším a láskavejším.

INNER FLOW IMMERSION je ucelený systém a zároveň je v ňom dostatok priestoru pre KREATIVITU a prekvapenia, ktoré vnútorný proces tak rád prináša. Je to dynamický súbor techník vnútornej praxe, sebastarostlivosti a integrácie a vedúcim programu je Vnútorný Liečiteľ

K energetickej práci v rámci IFI pristupujeme seriózne, neberieme ju na ľahkú váhu a venujeme jej dostatok pozornosti. Jedným z mojich základných princípov je – rešpektuj a vnímaj svoj vlastný rytmus, tempo a hranice.

Keď sa rozhodneme odhaľovať svoje skryté poklady, talenty, oslobodzovať svoje vnútorné prúdenie od blokácií, revitalizovať svoj systém a prepojiť sa s vrodenou vnútornou liečivou silou, je prirodzené, že sa stretávame aj s výzvami a úskaliami. Na tie máme k dispozícii osvedčené spôsoby a tipy, ako ich zvládnuť. Aj preto sa učíme duchovnosť žiť cez telo a v tele, cez uzemnenosť, ktorá je taká potrebná.

Ak sa chcete s týmto systémom bližšie zoznámiť, naučiť sa techniky, ktoré môžete začleniť do svojho každodenného života a tým ho revitalizovať, obohatiť a ozdraviť, môžete sa pridať na on-line kurz už v MÁJI (30. 4. – 29. 5. 2022)

Je to pre tých z vás, ktorí máte úprimný záujem na sebe popracovať, máte chuť pozrieť sa na seba a svoj systém z viacerých stránok, chcete sa ponoriť do svojho vnútorného oceánu a odhaliť aj to, čo vám možno doteraz zostávalo skryté.

Znamená to aj nabrať odvahu, odhodlanosť a mať ochotu vidieť a vnímať i svoje tienisté stránky a slabosti s tým, že práve toto poznanie je cenné a vedie k tej správnej a trvalej vnútornej transformácii.

Pridajte sa, ak máte záujem o rozvíjanie sebapoznania a postupné prepájanie sa so svojou vrodenou vnútornou liečivou silou a vedením, ktoré je ďaleko hlbšie, ako si bežne vieme predstaviť. 

Započúvaj sa, či Ťa to volá…

Tá cesta začína vždy tam, kde si teraz, ak sa pre ňu rozhodneš. 

Na čo sa zameriame?

I Poď na ZEM

týždeň zameraný na zdravé uzemnenie v znamení elementu zem

II dOMov v SEBE

týždeň zameraný na tekutosť a vnútorný flow v znamení elementu voda

III Stret v STREDe

týždeň zameraný na centrálny vzťah a hranice v znamení elementu oheň

IV s LÁSKOU k Rozhodnosti

týždeň zameraný na vnútornú láskavosť, rozvíjanie rozhodnosti a jasnosti v znamení elementu vzduch

V cíť svoj PRIESTOR

metódy integrácie a ako zostať v kontakte so svojim procesom – hodina v znamení elementu priestor

Kompozícia kurzu:

30. 4. úvodný hovor – zoznámenie a otvorenie KRUHU (začiatok o 18.00)

5 x live on-line vedená hodina PRANA VINYASA jogy zameraná na elementy a rozvíjanie a spoznávanie ich kvalít vo svojom VNÚTRI – vždy v nedeľu od 10.00 do 11.30 

4 x video s meditačným rituálom podľa témy týždňa

3 x inštruktážne video s dychovou technikou 

praktický manuál INNER FLOW IMMERSION©, ktorý obsahuje aj ZÁPISNÍKOVÚ PRAX a metódy INTEGRÁCIE

KRUH ZDIEĽANIA – podporná a diskusná skupina na Facebooku

doživotný prístup k záznamom hodín a k inštruktážnym videám

Vstupenka:

150 € /50 x káva na ko-fi.com/luciaannatrubacova

Ako sa prihlásiť?

napíš mi e-mail na luciaanna.trubacova@gmail.com

Tvoj proces je súkromný, jedinečný, je Tvoj a SILA, ktorá pracuje v Tvojom najlepšom záujme, je s Tebou vždy. Poď sa na ňu postupne napojiť a nauč sa ju vnímať. 

LA Trubačová

INNER FLOW IMMERSION Yoga Health Inner Healer Her With Her Love immersion Body Mind Spirit Take Your Power Back
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on reddit
Reddit
Share on print
Print
Joga Yoga Movement Health Zdravie welness wellbeing selfcare sebastarostlivosť dych breathwork Love láska vitamin sea

Beach PULSE I

Príď…

   bosá, strapatá,

ak chceš, buď aj nahá.

   Príď.

TY.

   Taká, aká si.

Cíť,

   čo šepká vietor Tvojej koži.

Len príď a počúvaj.

   Aj telo má svoju pieseň –

tá spolu s vlnami môže znieť

   a TY sa rozvlníš vo svojom tanci…

Poď a cíť

   PULZ

nádych a výdych

   ten rytmus, ktorý je aj Tvoj.

Ktorým si TY.

   Tanec

Tvojho tela

   duše

buniek

   chrbtice

sssssss

   Cítiš?

Alebo len postoj.

   Vdychuj.

Vnímaj.

   Započúvaj sa do rytmov,

ktoré Tvoje SRDCE

   tak dôverne pozná.

Poď…

   Ži.

=LA Trubačová=

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest
Share on reddit
Reddit
Yoga joga movement wellness wellbeing elements prana vinyasa prana flow zdravie health take your power back

Prana Vinyasa Yoga – in Love with the Flow

 Joga, dych a dotyk tvoria vynikajúcu kombináciu na podporu vnútorného prúdenia, primerané uvoľnenie  a rozvíjanie fyzickej i psychickej rovnováhy, sily a stability. Je to cesta ako postupne spoznávať všetky úrovne svojho bytia.  

Cvičenie jogy je jeden z najúčinnejších spôsobov ako rozhýbať svoje telo, lepšie a hlbšie spoznať vlastný systém a prepojiť sa s ním. Cez dych, pozície a postupné plynulé prechody medzi nimi si vieme vypestovať pozitívny vzťah k sebe, zlepšujeme si zdravie, získavame vitalitu a vylaďuje sa náš fyzický, mentálny, emocionálny a duševný stav. 

Yoga joga Dance art movement freedom flow tanec pohyb zdravie health wholeness

Princípy Prana Vinyasa jogy alebo čomu sa venujeme?

Prana – životná sila, dych, pohyby života

Vinyasa – evolúcia, vlna, cyklus, nadväznosť učení v joge 

Yoga – spojiť, spojenie, stav prepojeného vedomia

Prana Vinyasa Yoga je energetický, kreatívny a svojrázny prístup, ktorý nám pomáha obsiahnuť v sebe všetko podstatné a vytvorila a utvára ho Shiva Rea.

Na ktorejkoľvek úrovni sa záujemcovia o jogu nachádzajú, podporujeme ich zažívať a preciťovať pránu (univerzálnu životnú energiu, vedomú inteligenciu) ako zdroj vitálneho života a jogovej praxe, ktorý nás vedie a poskytuje nám smer. Učíme sa a spoznávame tradičné a inovatívne prístupy k vinyasa joge a k stavu plynutia (flow), ktoré vychádzajú z náuky Krishnamacharyu, Tantry, Ajurvédy, Bhakti a samozrejme z učenia Shiva Rey, ktoré spracúva už viac ako 25 rokov.  

Prana Vinyasa alebo aj Prana Flow Yoga nám poskytuje cesty ako transformovať staré zvyky a stagnujúce presvedčenia, aby sme mohli objaviť svoj potenciál a oslobodiť vlastnú kreativitu. Rôzne sekvencie asán (koordinovaný pohyb), spievanie alebo odriekanie mantier, meditácia v pohybe, pranajáma, mudry, rituály a meditácia sú niektoré zo spôsobov, ktoré nám pomáhajú aktivovať prúdenie životnej energie, aby nami mohla plynúť slobodne bez akýchkoľvek obmedzení a blokácií. Robíme to s láskou a pokorou.

V rámci systému Prana Vinyasa Yogy kladieme od začiatku dôraz na kontakt so základnými elementmi, ktoré tvoria v rôznych kombináciách a variáciách celý svet okolo nás. Postupne – svojím vlastným tempom – preciťujeme ich rôzne kvality, vlastnosti a potenciál. Podľa jogovej a ajurvédskej tradície rozoznávame päť elementov – zem (Prithvi), vodu (Apas), oheň (Agni), vzduch a priestor (Akash). Sú v neustálej interakcii a každému z nich prislúcha aj energetické centrum v rámci nášho energetického systému. Od základných elementov sa postupne vieme prepracovať k pochopeniu ešte jemnejších energií. Na hodinách, kurzoch a workshopoch sa prostredníctvom cvičenia asán a ich sekvencií zameriavame na konkrétne elementy a využívame ich pozitívne aspekty.

elements earth water fire air space yoga joga pre Teba zdravie pohyb rekreácia liečenie wholeness harmony harmónia

Prana Flow®  joga je výnimočná aj vďaka trojstupňovej Prana Flow metóde, ktorú vypracovala Shiva Rea. Táto technika vznikla na podklade učenia Krishnamacharyu o dynamických prechodoch medzi pozíciami a pohyboch rúk, ktoré podporujú pranajámu v asánach. Shiva Rea ju rozvinula ako spôsob “na uvedomenie si, naladenie a vytvorenie stavu flow/prúdenia a pre pochopenie žijúcej vinyasy.” Je to systém energetického naladenia™. Používame preto systém trojstupňovej vinyasy:

  • Prana pulzačná vinyasa™: znamená pulzáciu nádychu a výdychu v rámci kľúčového pôsobenia (key action) asány. Pulzácia je najzákladnejšia vinyasa – prvotný pulz, ktorý je vyjadrený v každej bunke a v rytme nášho dychu. Prináša nám napríklad postupné hlbšie uvedomenie si telesnej opory a sily, rozloženia váhy a prány v tele, učíme sa ako nekolabovať v kĺboch v dôsledku gravitácie, ale naopak ako v nich budovať a preciťovať prirodzené odľahčenie.
  • Prana telesná vinyasa™: pri tejto vinyase používame končatiny – ruky, nohy a torzo v prepojení s dychom, aby sme zvýraznili energetické naladenie a prebudili pohyby prány. Pomáha nám napríklad zvýrazniť “jednotu protikladov” prostredníctvom smerovania prány tak, že pohybujeme určitou časťou tela a tým vytvárame celostné prepojenie a preciťovanie pránických pohybov vnútri tela. Zároveň vytvára hlbší pocit otvorenia a uvoľnenia v oblastiach, v ktorých cítime napätie alebo blokáciu.
  • Prana rytmická vinyasa™: prepája dve a viac súvisiacich asán v súvislom prúde (flow), aby sme si vo svojom tele navodili energetické naladenie a rozvíjali cirkuláciu prány. Kombinácií je prakticky nekonečne veľa. Základom je dôsledne zachovať vzťah medzi asánami a uvedomiť si pozíciu bokov (symetrická vs. asymetrická). RV nám pomáha napríklad podporiť prúdenie dychu v tele a pri pohybe a uvoľňuje pocity zaseknutia sa v pozícii atď.

Jednou zo základných vinyas, na ktorých si môžete tieto princípy osvojiť je Rytmická vinyasa A. Spolu s Rytmickou vinyasou B tvoria východisko pre ďalšiu prax a sú obzvlášť vhodné na začiatku hodiny alebo vlastného cvičenia jogy. Rozhýbete si pri nich prakticky celé telo, dostanete sa do príjemnej meditatívnej roviny, kde sa vaša myseľ upokojí a postupne začíname preciťovať aj pohyby prány. Dôležité je prepojenie pohybu a dychu, ktoré má významné účinky na celý náš systém. Pozornosť smerujeme so svojho vnútra. Dych – ten hrá hlavnú úlohu<3 

Enjoy Your Self

LA

Yoga joga movement wellness wellbeing elements prana vinyasa prana flow zdravie health take your power back
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest
Share on reddit
Reddit
Elder person sitting in lotus position on yoga mat to meditate at home. Senior woman doing zen meditation for calm and balance, relaxing after fitness training. Pensioner meditating penzistka meditácia relax joga yoga Tara

Keď sa rozhodneme načúvať svojim najvnútornejším potrebám…

yoga joga wellbeing health zdravie wellness dych pohyb

V joge sa okrem samotného cvičenia asán (jogových pozícií) venujeme aj sebastarostlivosti, rozvíjaniu pozornosti, rozlišovacej schopnosti, rozhodnosti (discernment), láskavosti (smerom dnu aj von), učíme sa pracovať s emóciami – preciťujeme ich a zaujíma nás ich zdravé vyjadrovanie a načúvame aj svojim najvnútornejším potrebám a prepájame sa so svojou vnútornou liečivou silou. A joga je hlavne o prepojení a prepájaní sa. Prepájame sa so sebou – so svojim dychom, telom, autenticitou, vnútornou pravdou, prepájame sa s druhými ľuďmi a nadväzujeme vzťah so životom. A chceme to robiť zdravo. 

 Pre človeka je úplne prirodzené, že túži niekam patriť, byť prijatý a pochopený, počutý a videný taký, aký je, túži po bezpečí, rozvoji, láske,… 

Naše prirodzené potreby, ktoré sú aj našimi motivačnými silami, krásne a prehľadne zachytáva psychológ – zakladateľ humanistickej psychológie – Abraham Maslow vo svojej pyramíde potrieb:

Tara yoga joga pohyb zdravie health wellness wellbeing selfcare sebastarostlivosť

Môj učiteľ Mark Whitwell o joge hovorí: 

„Ale tu je tajomstvo: joga neznamená prepojiť sa, akoby sme boli oddelení.

Joga je skôr prepracovanou metódou participovania vo vzťahu k Životu, ktorý už je. V joge začíname poznaním, že už sme Jedným s univerzom, že už sme v objatí vyživujúcej maternice Matky Prírody; že naše telá už fungujú v hlbokej harmónii so slnečným svetlom, vzduchom, vodou a ostatnými ľuďmi a že naše srdcia už prúdia. …

Zásadnou aktivitou je asána a pranajáma; alebo koordinovaný pohyb a dych; vznešená intímnosť s telom a dychom. Keď sme v intímnom vzťahu so svojou stelesnenou bytosťou veľmi prirodzene cítime vnútorné, hlboké prepojenie so všetkými hmatateľnými aj nehmatateľnými podmienkami Života. 

„Telo, dych a vzťah – v tomto poradí“ – učil Krishnamacharya.

A teraz sa môžete začudovať, prečo vlastne potrebujeme prax, keď už sme za jedno so Životom a navzájom medzi sebou.

Musíme zobrať na vedomie prekážky a traumy, ktoré boli na na ľudstvo kladené počas tisícov rokov patriarchátu. Kapacita našich tiel cítiť, naša vzájomná prepojenosť a prírodné systémy, ktoré podporujú život, neodmysliteľné fakty narodenia, sexu a smrti, naša potreba sexuálnej intimity, boli popreté. Ako výsledok sa naša uvoľnenosť vo vzťahu skomplikovala a je bolestivá.

Vzťah bol popretý v mene „vyšších ideálov“ patriarchálnej kultúry: či už prostredníctvom náboženských idealizmov neinkarnovanej spirituality a celibátu alebo prostredníctvom sekulárnej posadnutosti peniazmi, kariérou, športom, politikou a vulgárnosťou pornografie, sme zdedili obrovskú dysfunkciu, ktorá bráni nášmu prirodzenému stavu dávania a prijímania vo vzájomných vzťahoch každého druhu.

Joga je hlbokou intervenciou do patriarchálnej kultúry, ktorá je proti-vzťahová. Keď sa denne venujeme jogovej praxi, ktorá je pre nás správna, vyberáme si život spojenia, lásky a vzájomnosti – vyberáme si prirodzený život.

Ľudia zo všetkých kútov sveta reagujú na praktiky fyzickej múdrosti, ktoré prišli vďaka Titumalaiovi Krishnamacharya (1888 – 1989). Prvotné nadšenie čiastočných učení, ktoré na západ priniesli Iyengar a Jois vyprcháva.

Ľudia hľadajú skutočné princípy praxe, ktoré učil „učiteľ učiteľov“: princípy, ktoré robia jogu „Jogou“ – menovite vyslovené zameranie na dych ako vlastný zmysel asány.

Cesta z patriarchálnych vzorcov, ktoré zovierali ľudstvo tisícky rokov, ide cez fyzické praktiky intímneho spojenia. 

Nech sa tieto poklady kultúry naďalej rozširujú.“ (Odkaz na celý článok je v závere textu).

Keď sa rozhodneme načúvať svojim najvnútornejším potrebám a odhaľovať svoju vnútornú pravdu, obľúbené „byť sám sebou“ sa mení na „byť so sebou“, so svojimi pocitmi a prežívaním, byť prítomný. 

A to je azda to najdôležitejšie, čo pre seba môžeš urobiť. Venovať si priestor, čas a pozornosť. Dať si stretnutie sám, sama so sebou, či už na podložke alebo na prechádzke v prírode a postupne sa napájať na svoju vnútornú liečivú silu a múdrosť, ktorá vždy koná v Tvojom najlepšom záujme. A o tom to je – opäť cítiť a prijať svoju silu, rozhodnosť, zodpovednosť, svoje danosti, talenty, hlboké, z duše vychádzajúce túžby a sny. A z týchto hlbokých miest sa potom môžeš začať rozhodovať a konať slobodnejšie. Krok za krokom. Opýtať sa napríklad: Ktorým smerom chcem ísť?, Na čo mám dnes chuť?, Čo potrebujem?, Ktorý zo svojich snov chcem uskutočniť a ako na to?, Čo chcem rozvíjať?, Na čom sa chcem podieľať?, Ako môžem poslúžiť sebe, druhým ľuďom, prírode? a podobne. 

Zaujímavé je, že pri týchto posedeniach so sebou alebo prechádzkach zvyknú vyplávať na povrch práve aj otázky! A to mi príde na tom krásne a ukazuje sa v tom aj kreatívnosť nášho vnútorného procesu, keď mu dáme priestor.

______________________________________

Celý článok od Marka Whitwella nájdeš tu: https://markwhitwell.medium.com/how-to-realize-your-relationship-goals-mark-whitwell-c218fc35947a

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest
Share on reddit
Reddit

Page 1 of 3

Powered by WordPress & Theme by Anders Norén