Lucianna – Moc Príbehu

Napadlo ti niekedy, ako je možné, že sa narcistom tak darí? Kto sú to enablers? Prečo narcistom umožňujú týrať obete? Čo s tým môžeš urobiť ty? Aj na tieto otázky nájdeš odpovede v mojom príspevku, ktorý som napísala pre OZ NIKDY VIAC. V závere nájdeš užitočné odkazy. Poďme sa na to pozrieť…

Prečo ľudia majú takú silnú tendenciu dovoľovať narcistické správanie a ospravedlňujú ho?

Doktorka Ramani Durvasula, priekopníčka v problematike narcizmu a jedna z vedúcich svetových odborníčok na túto problematiku, za hlavné dôvody a príčiny dovoľovania narcizmu zo strany dovoľovačov považuje snahu o zachovávanie status quo – snažia sa o to, aby veci fungovali tak, ako chcú oni a je to pre nich z nejakého dôvodu výhodné -, majú strach, že narcistu rozhnevajú alebo stratia niektorú z výhod, ktoré im poskytuje. Môžu to byť praktické alebo kultúrne dôvody, ich vlastná traumatická väzba s narcistom a v niektorých prípadoch sa stáva, že dovoľovač je spoluzávislý alebo sám je narcistom, čo mu znemožňuje rozpoznať dynamiku, o ktorej je reč.

*Anglický výraz „enabler“ alebo „enablers“ prekladám v záujme zachovania významu ako „dovoľovač“ alebo „dovoľovači“. Znamená to „osoby, ktoré dovoľujú, ospravedlňujú a zľahčujú negatívne dôsledky správania osôb s rozvinutými narcistickými črtami a štýlom správania prípadne osôb s rozvinutou narcistickou poruchou osobnosti. O rozdieloch medzi narcistickými črtami, štýlom a narcistickou poruchou osobnosti budem hovoriť v inom príspevku.

Zároveň existuje množstvo vnútorných dôvodov, prečo ľudia zostávajú zaseknutí v narcistických vzťahoch. Z tých najdôležitejších je to strach, nádej a pocity viny. Je dôležité uvedomiť si, že práve vďaka vplyu dovoľovačov zostáva mnoho ľudí uviaznutých v tejto škodlivej vzťahovej dynamike a nemôžeme ho teda trivializovať a bagatelizovať.

Ako k dovoľovaniu narcizmu dochádza a ako ho rozpoznáme?

Narcisti nikdy nefungujú izolovane a často sa obklopujú ľuďmi, ktorí ich obdivujú, potvrdzujú ich hodnotu (keďže sami svoju hodnotu necítia), sú nekritickí a povzbudzujú ich v ich správaní a činoch (to vyplýva z neschopnosti prijímať a spracovávať kritiku) a podobne. Viete si asi už predstaviť, že narcista dovoľovačov potrebuje, vyhľadáva ich a zároveň nadväzuje a podporuje závislostné a traumatické väzby na svojej osobe, keďže z nich potom ťaží a získava palivo. A takmer v žiadnom prípade nemá záujem tieto väzby naprávať, meniť alebo liečiť (i keď to v niektorých prípadoch dokonca tvrdí). Zároveň s týmto pocitom svojej oprávnenosti podporuje svoje vlastné presvedčenie, že je jeho konanie na mieste a nemusí nič meniť. Nikto ho prakticky nevyzýva k náprave jeho škodlivého konania a k prevzatiu zodpovednosti za jeho negatívny a toxický vplyv na okolie a to mu samozrejme vyhovuje.

Typický dovoľovač teda podporuje narcistický dôraz na kontrolu, jeho alebo jej nafúkanú osobnosť (persónu), prehnaný pocit oprávnenosti a zneužívajúce správanie. Ako?

Bez akýchkoľvek pochybností akceptuje jeho / jej verziu reality
Nestavia sa proti jeho / jej zneužívaniu
Skrýva alebo čistí jeho / jej špinavosti
Ospravedlňuje ho / ju aj v spoločnosti iných ľudí
Obviňuje ostatných za jeho / jej správanie

Bludy dovoľovača

Narcisti majú zvyčajne vo svojej rodine dovoľovačov, ktorými môže byť partner, rodič, dieťa a/alebo súrodenec. Môžu to byť aj ich priatelia, spolupracovníci alebo zamestnanci a iní členovia ich sociálnej siete.

Ako som už spomínala, ľudia sa stávajú dovoľovačmi narcistov z rôznych dôvodov – od nesprávnej starostlivosti, cez pochybnosti o sebe, strach až po túžbu po moci. Narcista je v niektorých prípadoch ich vzorom alebo idolom, ktorý nekriticky obdivujú a vzhliadajú k nemu – môžu ho považovať za akési zlaté teľa. Často sa postupne stávajú dovoľovačmi bez toho, aby rozumeli alebo chceli porozumieť svojej situácii.

Najmä však partner narcistu sa môže cítiť zmätený mozog-vymývajúcimi vyjadreniami alebo výrokmi svojho partnera, pričom môže veriť niektorému alebo všetkým z nasledujúcich presvedčení:

Je to moja vina / ja mám na svedomí to, že sa takto správa.
Ja som ten nespravodlivý / nahnevaná / krutý.
Keby som nebol taký hlúpy / sebecká / neatraktívny, miloval by ma.
Naozaj nechce ublížiť mne / deťom.
V hĺbke duše ma / nás miluje, ale nevie, ako to dať najavo.
Všetky vzťahy sú takto ťažké.
Veci sa zlepšia, keď sa zoberieme / budeme mať deti.
Ak sa zmením, bude so mnou spokojný.
Ak budem láskavejšia / ak ju budem viac milovať, prestane sa správať tak nahnevane.
Ak budú naše deti poslušnejšie / lepšie / výkonnejšie, bude s nami šťastný / šťastná.

Tieto presvedčenia často vznikajú vďaka vplyvu toxickej osoby na psychické nastavenia svojho partnera alebo partnerky, čo môže mať pôvod už v rannom detstve, takže sa tieto presvedčenia a vzorce v neskoršom živote iba potvrdzujú a reprodukujú. To je potom samozrejme len voda na mlyn pre narcistu alebo inak narušnú osobnosť – použije to proti vám. Aj preto je dobré si tieto vnútorné presvedčenia odsledovať a nepodliehať im.

Úzko to súvisí s gaslightingom – vysoko škodlivou manipulatívnou technikou – alebo je to priamo jeho súčasťou. Hovorila som o ňom podrobnejšie v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov. (https://www.mocpribehu.sk/2022/05/31/co-je-to-gaslighting-a-ako-sa-mu-branit/)

Dovoľovači často považujú dynamiku zneužívania vo vzťahu za normálnu, pretože vyrastali s náročnými, sebeckými, zanedbávajúcimi alebo zneužívajúcimi rodičmi či opatrovateľmi. Dovoľovači narcistov môžu pochádzať z narcistických domovov alebo iných prostredí, v ktorých sa naučili podriaďovať svoje potreby a pocity druhým, napríklad vo vzťahoch s alkoholikom alebo duševne chorým rodičom^[1].

Aké sú typické vyjadrenia a prejavy dovoľovačov?

Keďže spoločnosť si vo veľkom mýli aroganciu a narcizmus so sebavedomím a sebadôverou, rodiny sa boja narcistickej zúrivosti a médiá oceňujú a podporujú výstredné a často nehanebné správanie narcistov a iných toxických osobností, možností dovoľovania a ospravedlňovania je veľké množstvo. Budem rada, keď do komentárov napíšete svoje skúsenosti a pozorovania a tento „zoznam“ sa rozšíri a budeme navzájom múdrejší.

Tie najčastejšie dovoľujúce a ospravedlňujúce výroky s ktorými sa môžeme stretnúť a ľahko tak rozoznať, že človek s ktorým jednáme, je dovoľovačom sú:

Narcista má za sebou ťažký životný príbeh
On / ona to tak určite nemyslí
Ja som s ňou / s ním nikdy nemal problém
To sa určite časom zlepší. Buď trpezlivá!
To nie je také zlé!
Prestaň sa sťažovať! Veď on / ona tak ťažko pracuje a stará sa o všetky záležitosti
Ty si to moc berieš / pripúšťaš. Si precitlivená!

Poďme sa na to pozrieť bližšie.

1. Narcista má za sebou ťažký životný príbeh

Dovoľovač, ktorý „vášho“ narcistu pozná, má tendenciu ospravedlňovať jeho alebo jej správanie, toxické slová alebo činy tým, že poukazuje na jeho/jej náročné deststvo, podčiarkuje traumu alebo traumatické zážitky, ktorými si prešiel alebo vyberá iné časti jeho príbehu, aby apeloval na váš súcit, čo môže viesť nielen k vnútornému zmäteniu, ale až k pocitom viny.

Áno, môže to vyvolávať súcit a môže to byť aj skutočná príčina problematických nastavení daného človeka, ale ani to ho v žiadnom prípade neospravedlňuje konať zneužívajúco alebo na úkor druhých a určite ho to neoprávňuje ubližovať svojim blízkym, podriadeným, priateľom a tak ďalej a vytvárať tak okolo seba pole strachu a podriadenosti či dynamiku moci.

Nie v každom prípade to však musí byť trauma. Dovoľovač môže zo životného príbehu vytiahnuť napríklad fakt, že dotyčný bol rozmaznávaný alebo inak skazený vlastnými rodičmi. Nech je to čokoľvek, je to vo svojej podstate prázdne ospravedlňovanie niečoho, čo má na vás škodlivý vplyv a ide to proti vášmu prirodzenému právu na zdravé a zmysluplné prežívanie vzťahov, ktoré sú naplnené rešpektom a vzájomnou úctou a podporou.

Jednou z takých prázdych poznámok môže byť aj „Veď jeho otec podvádzal mamu. To preto ťa podvádza!“ No veď zvážte sami.

2. On / ona to tak určite nemyslí

Jedno z obľúbených vyjadrení narcistu: „Veď ja som to tak nemyslel. To si zle pochopila.“ Poznáte to? A presne s týmto ospravedlnením sa často stretávame aj u dovoľovačov. Akoby oni vedeli, ako to myslel/a. Hm.

Akýkoľvek dôvod na ospravedlňovanie dovoľovači majú – či je to traumatická väzba, snaha zachovať status quo, kognitívna disonancia alebo čistý strach – budú vás gaslightovať a trivializovať narcistove slová tým, že prosto povedia: „oni to tak určite nemysleli.“

Ešte ubližujúcejšia a skreslujúcejšia môže byť variácia: „Určite to nemyslel tak, ako si to ty pochopila.“ Týmto úplne znehodnotili vašu skúsenosť, pocity, emócie a spochybnili vás na plnej čiare.

3. Ja som s ňou / s ním nikdy nemal problém

Výborne, milý dovoľovač! Toto je pre teba veľmi dobré. Vďakabohu!

„Ja som s ním nikdy nemal problém“ je klasické vyjadrenie znehodnotenia, ktoré dovoľovači prosto milujú. Samozrejme – nikdy nemali s narcistom problém, pretože mu dávajú dovolenie a povzbudzujú ho alebo ju ignorujú, dodávajú mu palivo a pocity oprávnenosti alebo ju jednoducho majú radi a v niektorých prípadoch sami majú výrazné narcistické črty.

Podstatné je, že môžu mať s narcistom úplne iný typ vzťahu. To sa stáva hlavne v situácii, keď je narcistom váš partner alebo partnerka a ľudia, ktorí k nemu nemajú tak blízko, zametú vaše obavy obľúbeným výrokom: „Ach, ja som s ním nikdy nemala taký problém. Nafukuješ / preháňaš to.“

To sa vám veľmi ľahko môže stať aj na pracovisku, keď vedúci alebo ostatní kolegovia podobným spôsobom zametú zo stola vaše obavy ohľadne problematického kolegu, s ktorým napríklad vy sedíte v kancelárii. A deje sa to aj v sociálnych skupinách, v komunitách, v náboženských zoskupeniach, športových tímoch, medzi priateľmi a – žiaľ musím dodať – a tak ďalej.

4. To sa určite časom zlepší. Buď trpezlivá!

Tu je hlavným problémom, na ktorý poukazujú viacerí odborníci na problematiku narcizmu, že dovoľovači – a bežne ľudia – nevedia alebo nechcú pripustiť to, že je veľmi ale skutočne veľmi zriedkavé, že sa toxická osobnosť niekedy zmení. Apel na trpezlivosť a podčiarkovanie toho, že sa situácia časom zlepší je doslova krutý zásah a pôsobenie zo strany dovoľovačov, ktorým podporujú zachovávanie status quo. Pre nich je často výhodnejšie, ak zostanete v situácii, v ktorej ste. Môže to vychádzať z praktických, kultúrnych alebo dokonca čisto sebeckých príčin. Napríklad pre rodinu môže byť dôležitejšie zachovať na verejnosti predstavu o šťastnej, fungujúcej a úplnej rodine, ako vaše duševné dobro a pohoda.

Tu sa stretávame s tým, že málokedy ľudia chápu konkrétnu a relatívne nemennú povahu štýlov narcistickej osobnosti. Často sa aj u nás stretávame s vyzdvihovaním trpezlivosti ako cnosti a vytrvalosť vo vzťahu či jeho tvalosť a dĺžka sú zbožným želaním a cieľom – veľakrát za akúkoľvek cenu. Otázka je, či ju chceme alebo musíme platiť my alebo naše deti. Poznáte to? „Ak toto pretrpím alebo budem trpieť dosť dlho, určite to klapne! Veď možno už za ďalším rohom…“ Ach, nie. Žiaľ, tak to nefunguje. A aj preto – už NIKDY VIAC.

Ak narcistické správanie, toxické slová a činy z akýchkoľvek dôvodov dovoľujeme a ospravedlňujeme, narcista nikdy nebude musieť čeliť následkom svojho správania a nikdy sa z okolia k nemu nedostane žiadosť na zmenu jeho spôsobov, slov, činov, atď. Jednoducho si ďalej pôjde to svoje a konzekvencie bude upratovať a riešiť zasa len niekto druhý.

A extra dôležité je uvedomiť si v tomto prípade, že dovoľovači vás v podstate žiadajú o to, aby ste mali trpezlivosť so svojím vlastným trápením a znehodnocovaním i ponižovaním svojej osobnosti a bytosti. A to je priveľká cena! Čo myslíte?

5. To nie je také zlé!

V tomto prípade ide o jasný príklad trivializovania alebo bagatelizovania vašej skúsenosti, ktorý je formou znehodnocovania a gaslightingu. Podkopáva to vaše vnímanie reality a skúsenosti.

Tento prípad je o to závažnejší, pretože sa deje nielen na osobnej úrovni, ale aj na spoločenskej a kultúrnej úrovni. Mätie vašu realitu, spochybňuje vaše pocity a znásobuje vaše sebapochybnosti, ktoré sú také charakteristické pri narcistickom zneužívaní.

Niektorí z nás toto tvrdenie počúvali od detstva – napríklad v rámci rodiny od tých členov, ktorí sa všemožne snažili maskovať a trivializovať činy jej narcistického člena. „Ach, ale prosím ťa, to nie je také zlé.“ Alebo „To bude dobré. Môžeme byť radi, že to nie je ešte horšie. Pozri sa na…“ a podobne. Aj tieto vzory správania máme veľkú tendenciu reprodukovať a odovzdávať ďalej. Až kým to vedome nestopneme a nevydáme sa na cestu za zdravšími spôsobmi.

6. Prestaň sa sťažovať! Veď on / ona tak ťažko pracuje a stará sa o všetky záležitosti

Koľkí z vás sa s týmto stretli? Alebo v niektorej variácii: „Veď sa toľko nestaraj, čo hovoria / robia. Dávajú ti predsa strechu nad hlavou a živia ťa.“ Alebo „Tvoj partner / partnerka sa tak snaží, aby vám vytvoril krásny život.“

Hlavné opäť je – nikto z okolia a žiadny z dovoľovočov nežije s vami v jednej domácnosti a v zásade nemá žiadnu riadnu predstavu o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami. To viete iba vy. Iba vy si viete zhodnotiť, aké máte emócie, ako sa cítite, či prijímate dostatok rešpektu, úcty, náklonnosti, či vo vašom vzťahu vládne spolupatričnosť a podpora alebo je to niečo iné. Potom, čo si svoje pocity dokážete pripustiť a pozrieť sa triezvo na dynamiku svojho vzťahu – čo môže byť samozrejme aj s pomocou podporujúcej osoby -, môžete smerovať k rozhodnutiam, ktoré vám pomôžu aktuálny vzťah zmeniť alebo ho opustiť úplne. Tú moc máte vo svojich rukách. A žiadny dovoľovovač nemá právo vám do týchto rozhodnutí zasahovať.

7. Ty si to moc berieš / pripúšťaš. Si precitlivená!

Predstavte si, že ste sa dostali do situácie, v ktorej cítite, že vám váš parntner / priateľka / kolega / rodič slovne alebo nejakým činom ublížil. Cítite sa ponížení alebo vám vyčítali niečo, čo ste neurobili, nepovedali vám informáciu, ktorú ste mali počuť a vďaka tomu ste sa dostali do trápnej situácie a podobne. Vyjadríte svoje pocity a zrazu počujete:

Ty si všetko tak berieš! Si veľmi citlivá.
Mala by si sa viac obrniť.
To už nerozumieš ani vtipu?
Mala by si sa naučiť veci (od)púšťať.

Ak ste to počúvali od rodičov je to o to hlbšie, keďže ste si mohli internalizovať ich vnímanie a sami ste začali vnímať svoju citlivosť ako slabinu alebo negatívny aspekt. Môžete sa cítiť zmätení, zahanbení a ozaj si začnete pripadať precitlivení a ľahko zraniteľní.

Ak ste teraz pocítili hnev, máte dobrý dôvod. Povedať ľuďom, že preháňajú alebo zveličujú v prípadoch, keď sú skutočne zneužívaní alebo viktimizovaní, je jednou z najbežnejších foriem gaslightingu, do ktorej sa dovoľovači narcistov a iných toxických osobností púšťajú.

Veľmi často sa s tým stretávajú napríklad ľudia, ktorí sú v roli „čiernej ovce“, či už je to v rodine, v práci alebo v inom kolektíve. Ak zneužívateľ takto prekrúti svoje správanie a presvedčí o tom aj ostatných, podrýva to vnímanie reality človeka, ktorý sa ocitá pod touto paľbou, znižuje to jeho sebavedomie a vedie k znásobovaniu sebapochybností a človek de facto môže váhať, či to, čo sa mu deje, je vôbec skutočné a stráca tak kontakt s realitou.

Dôvody prečo sa dovoľovači zväčša pridávajú na stranu narcistu alebo iného zneužívateľa som už spomínala, ale pripomeniem. Môže to byť čistý strach, snaha zachovať status quo (tu môže byť v pozadí strach zo zmeny, zo straty náklonnosti narcistu, z vylúčenia zo skupiny, ale aj kultúrne, spoločenské alebo sebecké dôvody), traumatická väzba alebo spoluzávislosť, kognitívna disonancia, atď. Keď sa do týchto situácií dostávajú deti je to o to horšie, keďže si tento štýl veľmi ľahko osvoja a ponesie sa s nimi ďalej do života.

Zopár praktických tipov, čo s tým

Ako pri všetkých typoch zneužívania a toxických vzťahoch, aj v spomínaných prípadoch najlepšie, čo môžete pre seba spraviť je obmedziť alebo rozviazať kontakty s osobami, ktoré vás nadmieru mätú, znevažujú, ponižujú a neberú ohľad na vaše skúsenosti a pocity. Ak si nemôžete alebo nechcete dovoliť situáciu zneužívania opustiť – k tomu vás nikto nenúti a nemôže vás k tomu vyslovene nabádať a povedzme si úprimne, niekedy ani nemáme tú možnosť -, môžete si zvoliť niektorú zo stratégií, ktoré vám môžu dodať pocit stabilnejšej zeme po nohami.

Napríklad:

1. Prestaňte vysvetľovať svoje pocity

Osoba s narcistickým štýlom jednania alebo osoba s narcistickou poruchou osobnosti profituje z a vyžíva sa vo využívaní a ponižovaní druhých a vaše snahy vysvetľovať svoje pocity alebo myšlienky sa k nemu prosto nemajú šancu dostať.

Základňa: Narcistu nezaujímajú vaše dôvody, pocity a vysvetlenia. Prosto sa o ne nestará.

2. Nerobte sa zraniteľným

Narcisti vnímajú zraniteľnosť a naivitu ako slabiny a príležitosť k využívaniu alebo k útoku. Čím skôr s ním alebo s ňou prestanete zdieľať vaše najvnútornejšie myšlienky a pocity, tým budete chránenejší.

3. Nechyťte sa na návnadu

Ľahko sa povie „nereagujte“ a chápem že to, nie je jednoduché obzvlášť, ak ste boli cieľom zneužívania dlhší alebo dlhý čas. Ale hlavným účinným spôsobom, ako odzbrojiť narcistu alebo jeho či jej dovoľovačov je neprejaviť svoje emócie v prípadoch, keď vás kritizujú alebo urážajú.

Základňa: Robia to v záujme vyvolať vašu reakciu a ak im toto palivo neposkytnete, pôjdu si ho hľadať niekam inam. Skôr alebo neskôr.

4. Sústreďte sa na seba a svoj sebarozvoj

Ak ste boli pod paľbou zneužívania dlhodobo, pravdepodobne budete mať znížené alebo takmer žiadne sebavedomie, zmätené hranice a iné symptómy komplexnej traumy. Vyhľadajte podporu (tú môžete nájsť aj v našej skupine Nikdy viac alebo s jej pomocou) a zdroje, vďaka ktorým sa oboznámite s narcizmom a traumami či dôsledkami, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť.

Ľudia, ktorí o vás skutočne majú starosť a chcú pre vás to najlepšie nikdy neznevážia vaše pocity, i keď v nich môžu vyvolať pocity nepohody.

V tomto príspevku vychádzam z osobnej skúsenoti so závislostnými vzťahmi a ich rozmotávaním a zároveň z niekoľkoročného štúdia tejto problematiky. Opieram sa o viaceré zdroje, ktorým dôverujem a ich zázemie je ukotvené v dlhoročnej praxi v tomto poli, pričom ich závery vychádzajú nielen z pozorovania, ale aj z priameho terapeutického vzťahu s klientmi. Dá sa povedať, že môj príspevok je takým dialógom s textami a myšlienkami, ktoré sú mojim východiskom a som veľmi vďačná, že som ich objavila a aktuálne už nielen pre seba, ale môžem ich sprostredkovať aj vám (zároveň z toho dôvodu, že nie všetci musíme rozumieť angličtine). Nájdete v ňom však aj niektoré z mojich vlastných pohľadov, príkladov, skúseností a pozorovaní a postupne kladiem viacero kľúčových otázok.

Ak máte chuť, podeľte sa o svoje skúsenosti s dovoľovaním a dovoľovačmi. S ktorými vyjadreniami sa najčastejšie stretávate? Alebo čo držalo v tej dynamike vás?

Ľudia a nemá to viesť k sebaobviňovaniu alebo k obviňovaniu druhých. To by sme nikdy neskončili a náš vnútorný gaslighter a tyran by mali veľkú radosť.

Táto vzťahová dynamika založená na boji o moc a nadvládu (so snahami liečiť a naprávať druhého) je ako stará obohratá platňa a veľakrát sme ani nemali šancu spoznať inú a nie to lepšiu či ideálnu alternatívu.

Potrebujeme sa v tom naučiť orientovať, spoznať, čo sa to vlastne deje alebo dialo, obrátiť pozornosť do seba (na svoje skutočné túžby, sny, danosti, na svoju cestu a smer a podobne) a začať sa k svojim traumám alebo zraneniam stavať zodpovedne. Postupne. S čo najväčšou láskavosťou a nežnosťou akú väčšinou chceme od druhých. Aj s tým, že to prestaneme hľadať tam, kde to prosto nie je a nemôže byť.

Nájsť si svoju vlastnú medicínu.

Koniec-koncov v tom druhom – ktorého sme sa snažili zachrániť, vyliečiť, milovať, presvedčiť,… a napokon opustiť – sme videli svoj odraz (či už bol prekrútený, opačný alebo zobrazoval to, čo nám kdesi kedysi chýbalo alebo sme po tom túžili).

Vnútorná práca, rozvíjanie sebastarostlivosti a sebalásky – postupné nalaďovanie sa na vibráciu a frekvenciu lásky a svojho srdca bez obchádzania tráum a predčasného odpúšťania či zbožných želaní – sú ďalšími alebo paralelnými krokmi, keď sme z ohňa toxického vzťahu vonku a aspoň v relatívnom bezpečí. Aby sme do toho nespadli zas…

Táto dynamika je postavená na a živí sa zo strachu, hnevu, nenávisti a pod. To si tiež treba poriešiť (bez hanby za to, že tým prechádzame a cítime to, čo cítime).

Držím nám prsty a veľa energie želám na ceste

#breakingTheChain #breakingTheLoop #MayLovePrevails #LoveSong

Prajem veľa šťastia a objímam,

LA Trubačová, PhD.

Praktické tipy som spracovala podľa príspevku Julie L. Hall: When Narcissists and Enablers Say You’re Too Sensitive. Dostupné on-line: https://www.psychologytoday.com/us/blog/the-narcissist-in-your-life/202102/when-narcissists-and-enablers-say-youre-too-sensitive

Julie L Hall: Enabling the Narcissist: How and Why It Happens. Dostupné on-line: https://narcissistfamilyfiles.com/2018/09/10/enabling-the-narcissist-how-and-why-it-happens/

Ramani S. Durvasula: Don’t You Know Who I Am: Staying Sane in an Era of Narcissism, Entitlement and Incivility. Post Hill Press: 2019.

Ramani S. Durvasula: 6 things narcissist enablers say to you – video je dostupné na YouTube

Odkaz od Andrejky Andrejovej:

V prípade, ak si s narcistom ešte stále vo vzťahu a nevieš, ako z neho von alebo sa o nich jednoducho potrebuješ dozvedieť čo najviac, prečítaj si knihu Nikdy viac. Dozvieš sa v nej všetko, čo potrebuješ k tomu, aby si si mohla povedať NIKDY VIAC.

http://www.payhip.com/nikdyviac

Registrácia členov OZ Nikdy viac je oficiálne spustená.

Registračný poplatok 20€ zašli na číslo účtu SK8675000000004030619419 .Do poznámky vpíš svoj email. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.

Naša podporná skupina na FB https://www.facebook.com/groups/794719044555927/

A podporná skupina pre mužov https://www.facebook.com/groups/720526815784153/

Web: https://nikdyviac.com/

#zastavmenasilie #andreaandrejova #policiasr #nikdyviac #narcis #narcista #toxickyvztah #toxickypartner #poruchaosobnosti #histrionik #narcistickaporucha #hranicnaporuchaosobnosti #sebalaska #hranice #uzdravenie #knihy #traumabond #gaslighting #manipulacia

Čo je to gaslighting a ako sa mu brániť?

By Lucianna

On 31. mája 2022

In Príspevkovňa

Tento príspevok som napísala pre OZ NIKDY VIAC. Ak máte záujem o túto problematiku v závere sú aj odkazy na knižky Andrejky Andrejovej, odkazy na FB podporné skupiny a prekliknúť sa môžete priamo na stránku Nikdy viac, kde sa dozviete viac -> https://nikdyviac.com/

Milá žena, milý muž,

možno sa práve ocitáš na začiatku cesty zo začarovaného cyklu drámy, možno si už ušla alebo ušiel kus cesty a viac alebo menej si sa rozhliadla či rozhliadol.

Kdekoľvek sa na svojej ceste nachádzaš, chcem Ti v úvode povedať, že svoju hodnotu máš a máš aj svoju vnútornú silu, ktorá je stále s Tebou a nikto iný nad Tebou nemá moc – iba Ty. A si ľúbená, si ľúbený, keďže si tu.

Termínov a konceptov, ktoré nám môžu poskytnúť oporu a pomáhajú nám orientovať sa v závislostných vzťahoch, je viacero. Keď som ich pred dvoma rokmi začala spoznávať a rozoznávať, postupne sa mi začalo uľavovať. Získavala som v situáciách nielen prehľad, ale postupne som sa prepracovávala aj ku svojej osobnej sile, pocitu sebahodnoty a to v rámci budovania si svojich zdravých hraníc.

A to je to, o čo nám hlavne ide – budovať si svoj vlastný charakter a zdravé hranice, aby sme zároveň boli schopní vytvárať si zdravšie vzťahy alebo ak je to možné postupne ozdravovať tie, v ktorých aktuálne žijeme. Táto cesta nás zároveň vedie aj k zdravej sebastarostlivosti a sebaláske a to cítim, že je dobré mať na zreteli.

Koncepty a nové alebo zdravšie spôsoby správania a vzťahovania sa k druhým sa postupne stávajú opornými bodmi, prostredníctvom ktorých si môžeme vytvoriť svoj nový svet, v ktorom sa dokážeme za seba postaviť, postarať sa o seba a povedať svoje áno aj nie vtedy, keď máme pocit, že je to na mieste a je to v našom najlepšom záujme.

Jedným z dôležitých konceptov, ktorý je užitočné poznať hneď od začiatku, je gaslighting (gáslajting).

Poznáte to?

„Ale prosím ťa, to som nikdy nepovedal.“

„Tak toto si vymýšľaš, to sa nikdy nestalo.“

„Prečo sa musíš vždy za všetko hnevať?“

„Nemáš právo sa takto cítiť.“

„Zasa si precitlivená.“

„To ti kto narozprával?“

„Nechápem, prečo z toho robíš takú vedu / problém / tragédiu…“

Tých príkladov je veľmi veľa a môžeme sa s nimi stretnúť takmer všade – v rodine, v práci, medzi kamarátmi a známymi, atď. Vo všetkých týchto prípadoch nám je upieraná hodnota a priestor pre sebavyjadrenie. Gaslighting je špecifický typ manipulácie, kde sa manipulátor snaží o to, aby druhý človek (alebo skupina ľudí) začala pochybovať o svojej realite, pamäti a vnímaní. A podľa psychológov je to vždy seriózny problém.

Odkiaľ sa vzal „gaslighting“?

Koncept „gaslighting“ pochádza z divadelnej hry z roku 1938 „Gas Light“, podľa ktorej v roku 1944 natočili známy film „Gaslight“. V tomto filme manžel manipuluje svoju manželku a postupne v nej vytvára pocit, že skutočne stráca kontakt s realitou a súdnosť, aby ju dal napokon zatvoriť do ústavu pre duševne chorých a ukradol jej dedičstvo.

Doktorka Robin Sternová (zástupkyňa riaditeľa Centra pre emocionálnu inteligenciu na univerzite Yale a autorka knihy The Gaslight Effect v jednom rozhovore uviedla, že „je to v každom prípade nebezpečné. Nebezpečenstvo, že sa vzdáte svojej reality je veľmi extrémne. Môže to začať ako zdanlivo malé narážky. Problémom je vaše pochybovanie o vlastnom úsudku alebo realite a to aj vo viac-menej nezávažných prípadoch vďaka vedomému zámeru niekoho druhého, ktoré sa môže nabaľovať ako snehová guľa. Môžete skončiť v cykle, v ktorom nebudete schopní jednať vo svojom každodennom živote s jasnou mysľou, nebudete sa vedieť sústrediť, robiť zásadné rozhodnutia a cítiť sa v životnej pohode.“^[1]

Čo sa snaží gaslighter vyvolať? Ako sa dá zistiť, že ste obeťou gaslightingu?

Môžete si skontrolovať tieto varovné signály a červené vlajočky, či ste vy alebo niekto koho poznáte pod vplyvom tohto typu zneužívania. Tie najzávažnejšie sú:

Máte sebapochybnosti a pochybujete o svojich myšlienkach názoroch, rozhodnutiach a podobne
Pociťuje vnútorný zmätok, frustráciu, nedostatočnosť
Často sa ospravedlňujete
Často hľadáte ospravedlnenia pre správanie svojho partnera / partnerky
Začínate mať alebo máte pochybnosti o svojej mentálnej kapacite
Strácate výkonnosť a pocit vlastnej efektívnosti
Máte pocit, že nemôžete veriť vlastným inštinktom a spoľahnúť sa na svoje emócie
Máte pocit, že už nemáte žiadne ašpirácie, sny a ciele alebo že nič nedokážete
Vaša osobná skúsenosť nemá žiadnu alebo má len malú hodnotu
Viete, že niečo nie je v poriadku, ale neviete presne čo
Strácate istotu o vlastnej identite – pocity, že neviete, kto ste
Pri konfrontácii s osobou, ktorá vás pravdepodobne gaslightuje sa zrazu ocitáte v argumentácii, ktorú ste vôbec nezamýšľali, vaša komunikácia sa nikam nehýbe alebo vravíte dookola tú istú vec a nie ste vypočutý

Kde sa s gaslightingom môžeme najčastejšie stretnúť a je vždy zámerný?

Sternová ďalej vysvetľuje, že v prípadoch, keď dochádza ku gaslightingu, sa zväčša stretávame s dynamikou moci. Manipulátor má dosť moci na to, že „cieľová osoba jeho gaslightingu má strach vzťah zmeniť alebo vystúpiť von z dynamiky gaslightingu, pretože hrozí, že vzťah stratí alebo sa obáva, že ju (manipulátor) uvidí ako niekoho s nižšou hodnotou, ako si želá byť videná.“^[2]

Ak sa vám to deje vďaka niekomu, koho ľúbite alebo si ho vážite (ako napríklad partner/ka alebo rodič), budete im CHCIEŤ veriť a gaslighter to môže použiť proti vám. Mnohí ľudia (v tomto prípade ciele gaslightingu) zmenia svoje vnímanie v záujme vyhnúť sa konfliktu, vysvetľuje Darlen Lancer, JD, MFT (súkromná rodinná terapeutka a autorka kníh Spoluzávislosť pre začiatočníkov a Zdolať hanbu a soluzávislosť: 8 krokov na oslobodenie tvojho skutočného ja.)

Je dôležité podotknúť, že gaslighter nemusí nevyhnutne konať so zákerným zámerom a ani nemusí rozpoznať, že druhého gaslightuje. Môže to byť aj výsledok toho, ako ste boli vychovaní a ako ste si zvykli komunikovať a správať sa vo vzťahoch.^[3]

Ako dochádza ku gaslightingu?

Existuje niekoľko základných podôb gaslightingu (uvádzam niektoré z nich aj s príkladmi):

Ponižovanie na emociálnej úrovni

Si priveľmi senzitívny. Si precitlivená. Zasa si hysterická.

Spochybňovanie oddanosti

Zdá sa mi, že Ťa už nezaujíma rodina, keď chceš x / y. Ty ma už neľúbiš / už Ti na mne / na rodine nazáleží, keď stále chodíš von s kamoškami.

Predpokladaná motivácia a prisudzovanie emócií

Prečo sa tak hneváš? Čo si sa zasa nahnevala?

Poznámky o mentálnom zdraví:

Si paranoidná / mentálne narušený / narcistka / psychotický / dementná,…

Stonewalling

Už to viac nechcem počuť, ani mi o tom nehovor!

Ponižovanie schopností
To asi nebolo také náročné. To zrejme bolo veľmi jednoduché, keď si to dokázal/a.

Neodpovedanie na otázku

Model sudcu a poroty

Nemáš právo sa takto cítiť.

Čo ti dáva oprávnenie sa takto cítiť? Nemáš žiadne dôvody / dôkazy a podobne.

Odvrátenie pozornosti

Keďže sa máme rozprávať o tom, ako ja pozerám do počítača, čo keby sme sa porozprávali aj o tom, ako si minule bola vonku do dvanástej?

Komunikácia, do ktorej je zapojený niekto tretí

Zdá sa mi, že ten terapeut / kamarátka / rodina ti dáva nejaké bláznivé nápady.

Trivializovanie / bagatelizovanie

Ponižovanie pocitov druhej osoby – „každá maličkosť ťa rozruší“

Popieranie

„Nikdy som to nepovedal.“ „Nikdy som ti to nesľúbila.“

Spochybňovanie pamäte

„To sa nikdy nestalo, máš hroznú pamäť.“ „Pamäť ťa môže klamať, nemáš v tom jasno.“

Robenie obete zo seba

„Ja viem – ja som tá najhoršia osoba na svete.“ „Ja som taký hrozný človek, že všetko je moja vina.“ „Veď ja môžem aj za druhú svetovú.“

Falošná empatia zameraná na slabiny

„Mám o teba starosť, si v poriadku?“ „V poslednom čase sa mi zdáš vyčerpaná / roztržitá / depresívna / mimo /…, máš toho veľa?

Presun viny („Blame shifting“)

To je kvôli tebe / mojim rodičom /… Za to môžu moji kolegovia / môj šéf /…^[4]

Čo ak vás niekto gaslightuje?

A napokon, čo robiť, ak ste zistili, že vás niekto gaslightuje alebo máte podozrenie, že sa vám to deje?

Doktorka Sternová navrhuje niekoľko možností:

1.Identifikujte problém.

Rozpoznať problém je prvý krok, vraví Sternová. „V momente, keď má niečo meno, môžete to osloviť špecificky a krok za krokom.“

Niekedy môže pomôcť, keď si zapíšete špecifiká z konverzácie, na ktoré sa môžete pozrieť neskôr – keď ste vonku z tlaku situácie – a rozdeliť tak pravdu od skreslenia.

2. Dovoľte si cítiť to, čo cítite

Časť problému s gaslightingom je, že v obeti ústi do spochybňovania jej vlastných myšlienok, hodnôt, vnímania alebo pocitov. Priznajte si, že to, čo cítite je tým, čo cítite, aby ste mohli spraviť akýkoľvek krok, ktorý potrebujete spraviť, aby ste sa cítili lepšie.

3. Dovoľte si niečo obetovať

Pre obeť gaslightingu je ťažké opustiť toto tango aj preto, že zneužívajúci je zväčša človek, na ktorom jej záleží, o ktorého má starosť, vzhliada k nemu alebo je s ním / s ňou vo vzťahu.

„Vo vašom vzťahu sa môže diať veľa krásnych vecí,“ vraví Sternová, „ale nestojí to za to, ak to podkopáva vašu realitu. A aby ste začali získavať naspäť svoj stratený zmysel seba, je možné, že potrebujete túto osobu nechať odísť – odstrihnúť ju a vzdať sa niektorých z tých úžasných vecí, ktoré ste spolu zažívali.

4. Začnite malými rozhodnutiami

Ak sa chcete dostať von z gaslightingu alebo ho zastaviť, choďte krok za krokom. Povedzte nie. Nezapájajte sa do rozhovoru, ktorý je jasným bojom o moc.

5. Vyhľadajte druhý názor

Spýtajte sa priateľa alebo člena rodiny, ktorému dôverujete, či si myslí, že je vaše myslenie také skreslené, ako vraví váš potenciálny zneužívateľ.

6. Majte so sebou súcit

„Je extra dôležité mať so sebou súcit,“ vraví Sternová. Máte za seba zodpovednosť. Musíte byť úprimní sami k sebe. Možno zajtra bude váš partner úžasný, ale zamerajte sa na to, čo cítite v danom momente. Rozpoznajte, keď máte tieto pocity: „Toto cítim ako sh-t. Vytáča ma do nepríčetnosti.“^[5]

A ja ešte dodám – ak cítite, že je to závažné a strácate kontakt s realitou a sebadôveru alebo cítite, že niečo nie je v poriadku a ťažko je vám to identifikovať, vyhľadajte pomocnú ruku a človeka, ktorý vám vo vašej situácii môže kvalifikovane alebo priateľsky pomôcť. Nie je to žiadna hanba a nie je to ani hra. Práve naopak – často je to ten najodvážnejší krok, ktorý môžete urobiť.

Posielam objatie.

LA Trubačová, PhD.

Zdroje:

Ramani Durvasula: Don’t You Know Who I Am?: How to Stay Sane in an Era of Narcissism, Entitlement, and Incivility. Post Hill Press: 2021.

Sarah DiGiulio: What is gaslighting? And how do you know if it’s happening to you? Dostupné on-line:

https://www.nbcnews.com/better/health/what-gaslighting-how-do-you-know-if-it-s-happening-ncna890866

Domina Petric: Gaslighting and the knot theory of mind. Dostupné on-line:

https://www.researchgate.net/publication/327944201_Gaslighting_and_the_knot_theory_of_mind

^[1] Z rozhovoru s doktorkou Sternovou, ktorý robila Sarah DiGiulio: What is gaslighting? And how do you know if it’s happening to you? Dostupné on-line:

https://www.nbcnews.com/better/health/what-gaslighting-how-do-you-know-if-it-s-happening-ncna890866

^[4] Z poznámok zo semináru s doktorkou Ramani Durvasula „How to Become More Gaslight Resistant“ plus moje príklady

^[5] Z rozhovoru s doktorkou Sternovou, ktorý robila Sarah DiGiulio: What is gaslighting? And how do you know if it’s happening to you? Dostupné on-line:

https://www.nbcnews.com/better/health/what-gaslighting-how-do-you-know-if-it-s-happening-ncna890866

Odkaz od Andrejky Andrejovej ->

V prípade, ak si s narcistom ešte stále vo vzťahu a nevieš, ako z neho von alebo sa o nich jednoducho potrebuješ dozvedieť čo najviac, prečítaj si knihu Nikdy viac. Dozvieš sa v nej všetko, čo potrebuješ k tomu, aby si si mohla povedať NIKDY VIAC.

http://www.payhip.com/nikdyviac

Registrácia členov OZ Nikdy viac je oficiálne spustená.

Registračný poplatok 20€ zašli na číslo účtu SK8675000000004030619419 Do poznámky vpíš svoj email. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.

Naša podporná skupina na FB https://www.facebook.com/groups/794719044555927/

A podporná skupina pre mužov https://www.facebook.com/groups/720526815784153/

#zastavmenasilie #andreaandrejova #policiasr #nikdyviac #narcis #narcista #toxickyvztah #toxickypartner #poruchaosobnosti #narcistickaporucha #hranicnaporuchaosobnosti #sebalaska #hranice #uzdravenie #knihy #traumabond #gaslighting #manipulacia

Na záver ešte motivačne odo mňa ~ nech nájdeme vo svojom srdci to správne svetlo a vedenie. Trebárs aj z bludiska plného plynových lámp a mätúcich svetiel… Nech nás nič neodradí na ceste k sebe a svojej celistvosti.

LA

Ži svoj Príbeh

O MAČKÁCH a MYŠIACH – predátorská vz. obranná agresivita

By Lucianna

On 7. marca 2022

In Článkovňa

Dr. George Simon v tomto videu vysvetľuje extrémne dôležitý rozdiel medzi agresivitou, ktorá vychádza z odpovede zaútoč/uteč a agresivitou, ktorá je inštrumentálna, teda zámerná. Inšpirovalo ma k úvahe.

VIDEO

Prečo je tento rozdiel dôležitý?

Odpoveď zaútoč/uteč/zamrzni je motivovaná strachom – je to obranná agresivita a tak ako pri všetkých odpovediach jej sila závisí od situácie. Zvieratá to majú prirodzené, u ľudí sú často tieto mechanizmy prepletené s inými vnútornými nastaveniami, ktoré veľmi často vychádzajú z neliečených, ignorovaných a smerom von /na druhých/ projektovaných zranení a tráum a odpovede tak môžu byť zmätené, nepriame, škodlivé, ubližujúce, manipulatívne, atď. Skrátka – idú von nesprávnou cestou.

Táto predstava de facto obrannej agresivity je široko rozšírená a mnohí si dokonca myslia, že je to jediná forma.

Avšak existuje aj druhý typ agresivity, ktorá je zámerná a inštrumentálna. Je to agresivita predátora, lovca.

V prírode si to môžeme všimnúť napríklad u mačiek, keď sa rozhodnú uloviť myš. V takom prípade sa nenahrbia, nesyčia, hrozbu neodstrašujú a čo je dôležité – idú loviť, majú teda zámer a cieľ, ktorému prispôsobujú svoju stratégiu. A u nich je to prirodzené a aické – robia len to, čo treba a čo im funguje. Keď im to nefunguje, musia sa prispôsobiť a hľadať inú cestu.

Keď sa zľaknú, hrbia sa, syčia, vystrkujú drápy, sú pripravené do boja a chcú hrozbu zaplašiť, ale – a to je dôležité – nechcú bojovať. Chcú hrozbu zaplašiť a ďalej sa vyvaľovať na slnku alebo si ísť svojou cestou. Do boja sa pustia až keď je to nevyhnutné a nedá sa inak.

Agresivita predátora je iná – keď mačka chce uloviť myš, nevydáva žiadne zvuky a hľadá takú cestu, ktorú myš nevycíti. Chce ju uloviť a vidí v nej len svoj obed. Myš je korisť a to je pre ňu podstatné /mačka si neberie servítky/.

U ľudí je to ešte chúlostivejšie. Väčšina si totiž ani nedokáže predstaviť a konceptualizovať predstavu, že by im niekto chcel zámerne ublížiť, oklamať ich alebo ich využiť či zneužiť. A preto ani nevedia v takýchto situáciách správne a pohotovo reagovať /chýba im inštinkt myši alebo ešte lepšie inštinkt levice brániacej svoje mladé a je to vďaka potláčaniu a tabuizovabiu primárnych obranných emócií strachu a hnevu a ich škodlivému prekrúteniu. Za toto prekrútenie vďačíme práve tomu, že ich potláčame až démonizujeme/.

Emócie sa majú žiť, majú prúdiť. Každá z nich má v systéme svoje miesto a sú to nosičky správ. Ak je nejaká v nerovnováhe – nejak vyskakuje, pýta si pozornosť, niečo vás bolí, ťaží, otravuje atď. – to je výrazná SPRÁVA. Otázkou je, ako si / v prvom rade SEBE/ vieme načúvať a správy interpretovať. Nakoľko sa vieme a sme ochotní pozrieť do svojho vnútra. A akiste ste si už všimli, že náš ekosystém je v extrémnej nerovnováhe. Podobne ako ľudský biosystém. O spoločenskom radšej pomlčím…

Keď sa od primálnych /prvotných/ emócií prúdiacich z nášho základu odpájame, dostávame sa do vratkého neukotveného priestoru a spoliehame sa napríklad čisto na myšlienky alebo tzv. vyššie emócie. Bez interpretácie tých základných sú tieto prosto bez nôh. Uletené. A to nemyslím hanlivo – to je fakt.

Zameranie na obrannú agresivitu sa ukazuje ako problém aj v rámci terapie, kde väčšina prístupov berie na vedomie len tento typ – agresivita ako odpoveď na hrozbu.

A predátori toto dobre vedia a ľahko to zneužívajú.

Sú ako nehlučné mačky vždy pripravené chňapnúť po tom, čo chcú. /a zriedka si berú rukavičky/.

Dr. George Simon podáva veľmi dôležité zistenia zo svojej dlhoročnej praxe s ľudmi s poruchou charakteru v knihe: In Sheep’s Clothing: Understanding and Dealing with Manipulative People. Tu sa dá zohnať

https://www.amazon.com/Sheeps-Clothing…/dp/1935166301

Veľa reálneho šťastia vám želám!

/LA/

ZDVORILOSŤ A INTERAKČNÝ RITUÁL

By Lucianna

On 2. marca 2022

In Príspevkovňa

Úvahy o mieste zdvorilosti v rámci interakcie a teoretických východiskách ďalšieho výskumu

Politeness and Interactional Ritual

Reflections about the place of politeness within the field of interaction and theoretical recourses for the further research

Abstract. In this paper we reflect the place of politeness within the field of interaction and we are proposing some of the theoretical recourses for the further research of linguistic politeness based on our previous inquiries. We examine the question how does the politeness phenomenon relate to interactional rituals and in what way is this phenomenon useful and important as a part of the interaction. Doing so we outline the main characteristics of politeness as well as impoliteness phenomena. At the same time we consider the redefinition of the concepts of face and ego in the relation to the proposed deeper reflection of participant’s personality which we see as one of the main constituents and determinants of interaction itself.

Key Words: Politeness; Impoliteness; Interactional ritual; Face; Ego; Personality; Psychological Boundaries

Zdvorilosť je nepochybne jedným z najzaujímavejších fenoménov v rámci ľudskej spoločnosti a kultúre. Jeho premenlivá povaha a presahy do rozličných disciplín (jazykoveda, filozofia, etika, etiketa, atď.) láka filozofov a jazykovedcov už pomerne dlhú dobu. V reze času si bádatelia kládli rôzne typy otázok. Pátrali napríklad po pôvode zdvorilosti, a tak skúmali jej korene ako javu, upriamovali pozornosť na jej rozličné vyjadrenia a manifestácie v jazyku, v reči tela a v rozličných situáciách, dávali ju do súvislosti s rituálmi a rituálnym správaním, hľadeli na ňu ako na prostriedok umožňujúci kultivovanú medziľudskú interakciu a v tomto zmysle potom spätne kultivovali a vylepšovali aj formy zdvorilosti. A to je stále len malý výsek z poľa záujmu o zdvorilosť.

Ako súvisí zdvorilosť s interakčnými rituálmi a prečo je potrebná?

S vnímaním rituálu, ako dôležitej a potrebnej – i keď nadstavbovej – súčasti medziľudskej interakcie sa stretávame už v klasickej čínskej filozofii. Náchádzame ho u filozofov, ktorí sa priamo zaoberali rituálmi, ich vytváraním a používaním v praxi a zároveň aj rituálnym správaním. Napríklad Sun-c’ (približne 6. storočie pred Kr.) v rámci rozvíjania svojich úvah o rituáloch v zmysle akoby prirovnal inovácie starých mudrcov, ktoré nám majú pomôcť k lepšiemu spolunažívaniu, k výrobe hrncov:

„Všetky rituály a zdvorilosti boli odvodené z rafinovanosti mudrcov. Podobne ako keď hrnčiar hnetie hlinu a vyrába nádoby. Nádoby sú výtvorom hrnčiarovej zručnosti, nie sú pôvodným výtvorom ľudskej prirodzenosti… Mudrci zhromaždili svoje úvahy a myšlienky, vytvorili prax umelosti a precedensov, čím vyvinuli rituály a zdvorilosť a dovolili vyrásť zákonom a štandardom.“

Človek by sa mohol domnievať, že Sun-c’ prirovnával vytvorenie ľudských štandardov, práv a rituálov k hrnčiarskej výrobe: dvom základným myšlienkam, ktoré transformovali, čo ľudia môžu robiť. Ale práve naopak, Sun-c’ vlastne prirovnával vytvorenie ľudskej spoločnosti k fádnemu, zdĺhavému procesu učenia sa, ako vyrobiť hrniec. Upriamoval pozornosť na myšlienku, že rituál sa neobjavil jednoduchou náhodou, bolo to zámerne vynaložené úsilie. Spôsob, akým mudrci vytvorili rituál, sa podobá úsiliu hrnčiara naučiť sa vyrobiť hrniec, a to tak, že pracuje s hlinou, snaží sa ju precítiť a predstaviť si, aký by mala mať tvar. Mudrci začlenili do svojej ľudskej prirodzenosti umelosť a vypracovali si zmysly, aby mohli vnímať, ako môžu byť ľudské interakcie zmenené, a predstaviť si, aký typ konania v zmysle akoby by im mohol pomôcť k lepšiemu spolunažívaniu. Postupom času boli schopní vyvinúť rituály presne tak, ako sa hrnčiar naučí vyrobiť hrniec. V Sun-c’ho ponímaní sa vzostup ľudskej kultúry a sociálnych rituálov neudial v podobe jedinej veľkej inovácie, ale rozvíjal sa postupne prostredníctvom každodennej činnosti vyvinutej pomocou umelosti.“0

Môžeme si všimnúť, že umelosť a rafinovanosť sú tu kľúčovými pojmami a skrýva sa za nimi vedomé úsilie človeka vo vzťahu k vylepšovaniu a zušľachťovaniu svojho správania, ktoré má prispievať k hladšiemu – v ideálnej rovine až hladkému – priebehu interakcie, čo sa samozrejme nevyhnutne odráža aj v jazykovom správaní a v jazyku ako takom. Za výsledky takéhoto úsilia môžeme potom považovať existujúce zdvorilostné frázy a formy od jednoduchých pozdravov po celkové spôsoby vyjadrovania sa smerujúce až k javu, ktorý môžeme vnímať ako integrovanú, zosobnenú – a teda na tomto stupni organickú – zdvorilosť. Branie ohľadu na druhú osobu tu získava na hĺbke a vyplýva nielen z poznania potrieb, vlastností, charakteristík a skúseností osoby, s ktorou vstupujeme do interakcie, ale aj – a možno v prvom rade, keďže naše poznanie druhej osoby je veľakrát obmedzené – z poznania svojich potrieb, vlastností, charakteristík a skúseností, ktoré spolu s nami do interakcie vstupujú a utvárajú i naše psychologické hranice.

Ďalšie pozoruhodné ponímanie zo starovekej Číny pochádza od Konfúcia (552/551 pred Kr. – 479 pred Kr.), ktorý svoju pozornosť venoval otázkam každodenného života a spôsobom, akými ho žijeme. S témou zdvorilosti ho spája práve jeho vnímanie rituálu, ako prostriedku zušľachťovania našich odpovedí na rozličné situácie, čo nám umožňuje postupne reagovať na ľudí spôsobmi, ktoré sme si vypestovali, namiesto aickej emocionálnej reakcie. Dôležitým bodom jeho filozofie sú teda tzv. rituály akoby, na ktoré neskôr nadviazal už spomínaný Sun-c‘:

„Prečo vravíme „prosím“ a „ďakujem“?

Pred tromi storočiami boli európska spoločnosť a sociálne vzťahy úplne vymedzené dedičnou hierarchiou. Ak poddaný hovoril s pánom, používal konkrétne úctivé vyjadrenia, a keď aristokrat hovoril smerom dolu s poddaným, použil zasa úplne odlišné formy.

Keď sa začali v mestách rozvíjať obchody, ľudia z rozličných vrstiev začali vzájomne jednať novými spôsobmi. Rozvinuli sa rituály, v ktorých kupujúci a predávajúci mohli konať tak, akoby si boli rovní, i keď v skutočnosti neboli. Výmena „prosím“ a „ďakujem“ bola krátkym momentom, počas ktorého mohli účastníci prežiť zdanlivú rovnosť.

Taktiež vykonávame tento rituál akoby. Predstavte si, že večeriate a vaše dieťa (alebo synovec či vnúča) sa dožaduje: „Podaj mi soľ.“ Ak je dieťa veľmi malé, chápete, že sa ešte nenaučilo spoločenské spôsoby, takže by ste mohli povedať: „Dobre, ale čo povieme…?“ Alebo: „Aké je čarovné slovíčko?“ Nemusí odpovedať hneď, a tak ho požiadate znova. „Čo povieš…?“ A potom pokračujete, kým dieťa nepovie, „Prosím, podaj mi soľ.“ Nato mu podáte soľ a povediete ho k tomu, aby poďakovalo.“1 Táto situácia zároveň veľmi jasne poukazuje na mechanizmus, na báze ktorého prebieha internalizácia istých foriem správania v rámci socializácie a dieťa je postupne podmieňované a vedené k spoločensky a kultúrne zaužívaným spôsobom interakcie – k tomu, čo je považované za správne a primerané.

Je tu zároveň prítomný aj iný aspekt, a to možnosť vstúpiť do rituálu, v ktorom dieťa bude konať tak, akoby si pýtalo niečo od seberovného. Zámerom teda nemusí byť priamo jeho programovanie konať určitým spôsobom, ale snaha naučiť ho, čo to znamená vypýtať si niečo od rovnocennej ľudskej bytosti a prejaviť vďačnosť. (Otázka aké zámery vychovávajúce osoby v skutočnosti implementujú je pritom otvorená ďalšej diskusii.)

Autori Gross Loh a Puett idú v uvažovaní ďalej: „Ak sa túto výmenu naučí iba ako rutinný akt, tak sa ju nenaučilo správne. Najskôr to samozrejme je rutinný akt, jeden z mnohých, ktoré sa pri socializácii naučí vykonávať. Ale ak to robí opakovane, začína si všímať, prečo je to tak. Takisto pochopí, ako veci zlepšiť. Vidí, ako ľudia reagujú na jeho „prosím“ a „ďakujem“ a naučí sa, kedy stačí povedať tieto slová alebo kedy lepšie zapôsobia iné slová či zmena tónu hlasu alebo výrazu.“2

Aj v tomto prípade sa zdvorilosť ukazuje ako prostriedok, ktorý komunikantom umožňuje prejaviť si navzájom rešpekt, úctu, či dokonca rovnosť. Dá sa povedať, že funguje ako akýsi „tmel“ interakcie, ktorý zároveň vytvára, respektíve môže vytvoriť, pre komunikantov pocit bezpečia. A tu sa práve ukazuje aj jej hodnota a potrebnosť. Narážame tu zároveň na dva aspekty zdvorilosti ako javu, na ktoré sme upozornili v štúdii venovanej základným aspektom a črtám jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu, a to na historickú relatívnosť (tzv. historicita) a kontextovú podmienenosť.4

Rituálnosť zdvorilosti sa odzrkadľuje už v samotnej etymológii pojmu, pri ktorej sa v našom kultúrnom kontexte dopátrame k miestu jej vzniku, teda k panskému dvoru a tomu zodpovedajúcemu správaniu. Podobnú etymológiu má aj český výraz zdvořilost, nemecký výraz Höflichkeit a podobne.

Hodnota a užitočnosť zdvorilosti ako javu sa ukazuje aj vo vzťahu k jej náprotivku, teda nezdvorilosti. S nezdvorilosťou sa v jej rozličných podobách – explicitných alebo implicitných – v interakciách stretávame pomerne často. Pri tomto uvažovaní je dôležitý práve predpoklad, že zdvorilosť a jej prejavy a formy umožňujú tento negatívny aspekt prekonať a/alebo zjemniť. Otázkou je, ako tento mechanizmus funguje a kedy je zdvorilosť organická a, naopak, kedy je falošná a umožňuje maskovať negatívne intencie.5 Vychádzame z predpokladu, že oba javy – zdvorilosť aj nezdvorilosť – sú v rámci interakcie príznakové (viď nižšie).

Za základné črty zdvorilosti pritom považujeme branie ohľadu na druhých (s tým súvisí rešpektovanie hraníc komunikačného partnera či partnerov), obmedzovanie potenciálnej agresivity a do kontextu zdvorilosti spadá aj úctivosť, ochota pomôcť a/alebo spolupracovať, milota, náklonnosť, prívetivosť a pozornosť voči druhému. Prejavov a vyjadrených manifestácií zdvorilosti môžeme samozrejme odsledovať viac, a to aj v jazykovej aj v momojazykovej realite.

Na druhej strane nezdvorilosť signalizuje absenciu alebo nedostatok brania ohľadu voči komunikačnému partnerovi a jeho psychologickým a fyzickým hraniciam, prejavuje sa ako verbálna či neverbálna (teda často skrytá) vulgárnosť a hrubosť, neochota spolupracovať a hľadať kompromisné riešenia, čo môže vyústiť až do fyzickej agresivity. Aj nezdvorilosť pritom môžeme považovať za pole, do ktorého spadajú isté prejavy a manifestácie, ktoré zväčša intuitívne považujeme za nezdvorilé, a to často práve v opozícii voči zdvorilým prejavom. Môžeme si predstaviť, že interakcia zbavená zdvorilosti a jej manifestácií by bola vo svojej podstate surová, poháňaná buď primitívnymi emóciami alebo ego-orientovanými potrebami.

Komplexný proces interakcie a ne/zdvorilosť

Zdvorilosť je vo viacerých teóriách práve tým prostriedkom, ktorý nám umožňuje hladký priebeh interakcie a neohrozovať si navzájom svoje tváre. Koncept tváre je v rámci prístupov k (jazykovej) zdvorilosti bohato využívaný a to v rámci pragmatických ako aj postpragmatických teórií či prístupov. O rozšírenie tohto konceptu sa zaslúžil Erving Goffman, americký sociológ, ktorý rozvinul teóriu interakcie v 50. – 60. rokoch 20. storočia. Goffman upozorňoval na to, že súdobá sociológia a sociálna antropológia priveľmi zdôrazňuje hľadanie symbolických významov sociálnych činností a ignoruje signifikantnosť ľudskej bytosti v týchto činnostiach. Naznačoval, že naše poznanie sveta a miesta, ktoré v ňom zastávame, dosahujeme výlučne prostredníctvom interakcie. V oblasti ľudskej interakcie vidí miesto, v ktorom boli ustanovené formy rituálneho správania, čo je pozorohudná paralela s vyššie spomínanými koncepciami z tradičnej čínskej filozofie. Goffman predstavil svoje ponímanie konceptu tváre v eseji On Face Work, ktorá vyšla súborne aj s inými esejami v publikácii Interaction Ritual: Essays in Face-to-face Behavior.6 Odkazuje pritom na čínsku antropologičku Hsien Chin Hu, ktorá ako prvá s týmto konceptom pracovala7, pričom tvár redefinuje ako „pozitívnu sociálnu hodnotu, ktorú osoba pre seba účinne požaduje podľa línie, o ktorej iní predpokladajú, že ju prijala v danom kontakte“7. Počet možných línií, ktoré môžeme zvoliť v rámci verbálnej interakcie, môže byť obmedzený, ale stále máme možnosť voľby. Tvár osoby nie je statická, môže sa meniť povedzme v závislosti od situácie, a to medzi interakciami alebo aj v rámci jednej interakcie pri zmene podmienok. Goffman dokonca tvrdí, že akokoľvek môže byť tvár pre jednotlivca dôležitá, je iba zapožičaná od spoločnosti. Tvár je v jeho ponímaní premenlivá entita, dá sa povedať, že až nestabilná, ale zároveň je pre človeka veľmi podstatná a vstupuje do každej interakcie.

Na Goffmana vo svojom prístupe k zdvorilosti nadväzuje Richard J. Watts, avšak v posunutom zmysle. Tvár v jeho ponímaní v podstate pripomína jadro osobnosti (Self) a činnosť tváre znamená základ ľudskej – nielen komunikačnej – interakcie. Vyzdvihuje to, že Goffmanova práca sa zameriava na mikrolevel ľudskej interakcie, zvažuje, čo je povedané a vykonané indivíduami zapojenými do interakcie. Jednotlivec v takýchto situáciách zapája isté „štylizované“ predpísané úkony, ktoré sú známe všetkým participantom. Watts tvrdí, že systém činností, konvencií a procedurálnych pravidiel, o ktorých hovorí Goffman, sú de facto náplňou jeho konceptu prezieravého správania v rámci istého typu sociálnej aktivity a tento systém je tam práve preto, „že je kontinuálne znovu konštruovaný prostredníctvom reči a bol posúdený ako ,správny’, ,opodstatnený’ alebo ,dobrý’“8.

Watts poukazuje na dôležitosť relatívnosti pojmu zdvorilosť (v zmysle „čo je zdvorilé pre jedného, nemusí byť pre druhého“), vyzdvihuje hodnotiaci aspekt, a tak i potrebu skúmania kontinua zdvorilý – nezdvorilý, pričom tieto dve stránky spolu úzko súvisia, ako sme spomínali vyššie. (Ne)zdvorilosť je podľa neho vždy príznakovou formou (jazykového) správania, pričom nepríznakovou formou je prezieravé správanie (porovnaj s obrázkom č. 1), ktoré môže byť „jazykové aj nejazykové, participantmi považované za vhodné pre nadchádzajúcu sociálnu interakciu“9. Termín prezieravé (politic) autor navrhuje v zmysle sekundárneho, t. j. teoretického konceptu „práve preto, že nie je súčasťou bežného používania a poukazuje na široký rozsah foriem spoločenského správania, ktoré zahŕňajú, ale sú zároveň širšie ako to, čo by sme laickými termínmi mohli označiť ako ZDVORILÉ“10. Väčšia časť relačnej práce v akejkoľvek interakcii je podľa neho nepríznaková a teda neuvedomovaná. Jednotliví participanti totiž pociťujú, že súčasti verbálnej interakcie sú v súlade s normami ustanovenými v predchádzajúcich interakciách a sú prezieravé. Pozitívne poznačené prezieravé správanie je potom otvorené voči interpretácii v zmysle zdvorilosti 11.

Obr. č. 1: Wattsov model činnosti tváre, jazykovej zdvorilosti a prezieravého správania 12

Obr. č. 2: Wattsov model relačnej činnosti 13

Ako dôležitý vnímame fakt, že tvár Watts považuje za koncept seba/ja (self). Tento koncept je budovaný prostredníctvom média socio-komunikačnej interakcie, ktorá je reprodukovaná. Činnosť tváre je potom konštituovanie nášho vlastného konceptu seba a činnosť, ktorú vykonávame v sociálnej interakcii v zmysle umožnenia iným konštruovať, reprodukovať a dosahovať ich koncepty seba. Jazyková zdvorilosť je tak jedným z aspektov sociálnej interakcie pozostávajúcej z činnosti tváre. 14

Tvár alebo ego?

V spomínanom zmysle koncept tváre úzko súvisí s konceptom ega, ktorý je v rámci psychológie zaužívaný, avšak podobne ako koncept tváre v rámci sociológie a lingvistiky, má rôzne definície. Pozrieme sa na ego z pohľadu analytickej psychológie, ktorej bázu položil C. G. Jung. V tomto zmysle je ego existenciálne, dynamické a premenlivé v závislosti na požiadavkách, obavách a túžbach v danom okamihu. Ego je spojené s vedomím a rozhodovaním, vzťahuje sa k centru nášho rozumového života. Podstatou, centrom nášho bytia je Bytostné Ja, z ktorého vychádza vyrovnávanie protikladov vnútri psyché. Bytostné Ja je aj celostnosťou vrodených potencialít indivídua, je to celostnosť všetkého, čím človek potenciálne je. 15

Od tejto štruktúry osobnosti sa nedá odhliadnuť pri vysvetľovaní interakcie a jej aspektov.

Okrem toho, že jednotliví participanti pociťujú, že súčasti verbálnej interakcie sú v súlade s normami ustanovenými v predchádzajúcich interakciách, berieme na vedomie aj fakt, že do nej vstupujú každý s vlastným súborom skúseností, očakávaní, psychických nastavení, potrieb, vedomých či nevedomých cieľov, zámerov a tak ďalej. V interakcii sa teda neaktivujú len jazykové a interakčné znalosti komunikantov, ale do špecifickej interakčnej situácie vstupuje ich aktuálna osobnosť ako celok. Čo dáva konkrétnej interakcii rámec, je jej téma so zreteľom na motiváciu, zámer a cieľ. Skúmanie interakcie z hľadiska mikrolevelu je náročné aj z toho dôvodu, že tieto faktory nemusia byť explicitne vyjadrené a sú premenlivé. 16 Ku komplexnému ponímaniu interakcie sa pridáva aj širší rámec tvorený kultúrnym a sociálnym prostredím a ten je neodmysliteľným pozadím každého interakčného prejavu. Prihliadame teda na fakt, že žiadna interakcia sa neodohráva vo vákuu.

Môžeme to teda vnímať tak, že v konkrétnej interakcii sa stretávajú aktuálne osobnosti jej participantov so všetkým, čo k nim v danom časovom momente patrí a čo ich konštituuje. Otázkou potom je, ktoré ich stránky sú aktivované vzhľadom na interakčný rámec. Dôležitým konceptom, ktorý do úvahy vstupuje v nadväznosti na osobnosť a jej štruktúru, sú psychologické hranice.

Tie vnímame ako pevné, oporné body v rámci vnútorného sveta jednotlivca, založené práve na jeho skúsenostiach, potrebách, želaniach a podobne, s čím súvisí aj jeho vnímanie danej interakcie na báze emócií pohybujúcich sa v základnom spektre príjemné vs. nepríjemné. Na rozdiel od abstraktných myšlienkových konštruktov hranice v tomto zmysle teda vychádzajú z emócií účastníka interakcie. Práve emócie mu umožňujú zorientovať sa v tom, čo mu je a čo mu nie je v danej interakcii príjemné a podľa toho odpovedať a/alebo zareagovať. Našou hypotézou je, že toto emočné prežívanie je jedným z dôležitých a neodmysliteľných konštituentov bežnej interakcie a zdvorilosť je tým prostriedkom, ktorý umožňuje komunikantom vzájomné neprekračovanie hraníc a zároveň ich vytyčovanie. Pociťovanie toho, čo je zdvorilé a čo už nie – v spektre ne/verbálnej zdvorilosti až ne/verbálnej agresivity – je pritom otvorené interpretácii a subjektívnemu prežívaniu a hodnoteniu zo strany zúčastnených komunikantov a do úvahy pritom prichádzajú aj externí pozorovatelia. Z tohto hľadiska potom interakcia umožňuje aj vyjasňovanie týchto pocitov a postojov. Či už v ďalšom výskume budeme pokračovať s konceptom tváre alebo ega v sledovanom význame, podstatné je zahrnúť do teórie hlbšie, rozsiahlejšie a adekvátnejšie ponímanie ľudskej osobnosti, čo by potenciálne umožnilo vyhnúť sa skresleniam pri interpretácii interakcie ako takej, keďže osobnosť participanta do veľkej miery ovplyvňuje a určuje jej priebeh.

Týmto uvažovaním sa v podstate prepájame s postmodernistickým prístupom k jazykovej zdvorilosti 17, ktorý kladie dôraz predovšetkým na subjektívnosť hodnotení toho, čo je považované za zdvorilé správanie a zároveň na to, že „význam je spoluvytváraný, a teda zdvorilosť je záležitosťou vyjednávania medzi participantmi. Prijatím tohto prístupu je interakcia považovaná za dynamický diskurzívny zápas s možnosťou, že rozliční participanti môžu interpretovať tú istú interakciu celkom odlišne“ 18.

Výzvy a potreby pre ďalší výskum zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu

Z nášho uvažovania o mieste zdvorilosti v rámci interakcie a teoretických východiskách jej ďalšieho výskumu, sa nám ukazuje niekoľko zásadných potrieb:

Identifikácia a vymedzenie konkrétneho interakčného rituálu s ohľadom na mikro aj makrolevel interakcie. Hypotézou pritom je, že konkrétny interakčný rituál je podmienený primárne svojou témou so zreteľom na motiváciu komunikata/komunikantov a ich zámermi a cieľmi. Širší rámec je tvorený kultúrnym a sociálnym prostredím, ktoré je neodmysliteľným pozadím každého interakčného rituálu.

Hlbšie a adekvátnejšie vymedzenie osobnosti participanta vstupujúceho do interakcie zachytávajúce čo najkomplexnejší obraz dynamiky osobnosti. V tejto oblasti sa nám ukazuje potreba zvážiť vhodnosť a užitočnosť perspektívneho používania konceptu tváre respektíve jeho nahradenie konceptom ega v zmysle analytickej psychológie.

Hlbšie preskúmať ako súvisí ne/zdvorilosť s psychologickými hranicami už v nadväznosti na prehĺbený obraz osobnosti participantov.

Preskúmanie javu organickej, integrovanej zdvorilosti a ako sa odráža v rozličných interakčných situáciách.

==========================================

POZNÁMKY:

0 Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 174-175.

¹ Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 174-175.

² Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 51

³ Michael Puett a Christine Gross-Loh: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 50-51

⁴ Lucia Anna Trubačová: Základné aspekty a črty jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu. In Romanoslavica 1/2017. Bukurešť, 2017, s. 126-139

⁵ Jav falošnej zdvorilosti sme bližšie rozoberali pri interpretácii povestí a rozprávok Pavla Dobšinského a Karla Jaromíra Erbena: Lucia Anna Trubačová: Jazykový obraz zdvorilosti v povestiach Pavla Dobšinského a rozprávkach Karla Jaromíra Erbena. In Romanoslavica, 2022.

⁶ Erving Goffman: Interaction Ritual: Essays in Face-to-face Behavior Garden City, New York: Doubleday, 1967.

⁷ Hsien Chin Hu a používala ho ako metaforu pre individuálne kvality a/alebo abstraktné entity ako česť, rešpekt, vážnosť, ja atď. Citované podľa: Hsien Chin Hu: The Chinese Concepts of „Face“. In American Athropologist [online]. 1944, vol. 46, no. 1, s. 45 – 64.

⁸ Erving Goffman: Interaction Ritual: Essays in Face-to-face Behavior Garden City, New York: Doubleday, 1967, s. 5

⁹ Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 123

¹⁰ Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 21

¹¹ Richard J. Watts: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005, s. xlii

¹² Richard J. Watts: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005, s. xliii

¹³ Transformované podľa: Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 260

¹⁴ Transformované podľa: Richard J. Watts: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005, s. xliii

¹⁵ Richard J. Watts: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge : Cambridge University Press, 2003, s. 130

¹⁶ Porov.: Zuzana Čechvalová: Jungov pojem psyché a hranice skúsenosti. In FILOZOFIA, Roč. 55, 2000, č. 4, s. 307- 315

¹⁷ V podobných intenciách uvažuje Juraj Dolník, keď hovorí o tvorbe a apercepcii respektíve o interpretácii textu. Vraví, že ak chceme odpovedať na otázky o tom, ako sa tvorí text a ako prebieha jeho vnímanie a chápanie, musíme preskúmať textotvornú a textoapercepčnú (resp. interpretačnú) kompetenciu komunikantov, „ktorá zahŕňa okrem jazykových znalostí aj znalosti o svete, znalosti o komunikácii a skúsenosti zo sociálnej interakcie, ako aj znalostný a skúsenostný komplex dotýkajúci sa činnosti človeka vôbec a činnosti vykonávanej jazykom ako špecifického prípadu konania človeka.“ Citované podľa: Dolník, Juraj: Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka. Bratislava, VEDA 2009, s. 69

¹⁸Relevantné publikácie napríklad: Watts, 1992, 2003, 2005; Eelen, 2001; Mills, 2003; Locher, 2004, atď.

¹⁹ Janet Holmes: Politeness Strategies as Linguistic Variables. In Encyklopedia of Language and Linguistics. 2nd. Ed. Oxford : Elsevier, 2006, s. 691

==========================================

Literatúra

Čechvalová, Zuzana: Jungov pojem psýché a hranice skúsenosti. In: Filozofia, Roč. 55, 2000, č. 4, s. 307- 315.

Dolník, Juraj: Reálne vz. ideálne a spisovný jazyk. In: Jazykovedný časopis. ISSN 0021-5597, 2009, roč. 60, č. 1, s. 3-12.

Dolník, Juraj: Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka. Bratislava, VEDA 2009.

Eelen, Gino: A Critique of Politeness Theories. Manchester and Northampton : St. Jerome, 2001.

Ehlich, Konrad: On the Historicity of Politeness. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 1992, s. 71-107.

Goffman, Erving: Interaction Ritual: Essays on Face to Face Behaviour. Garden City, New York : Doubleday, 1967.

Held, Gudrun: Politenes in Linguistic Research. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York: Mouton de Gruyter, 1992, s. 131-153.

Holmes, Janet: Politeness Strategies as Linguistic Variables. In Encyklopedia of Language and Linguistics. 2nd. Ed. Oxford : Elsevier, 2006, s. 684 – 697.

Hu, Hsien Chin: The Chinese Concepts of „Face“. In American Athropologist [online]. 1944, vol. 46, no. 1, s. 45 – 64. Dostupné na internete: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/aman.1944.46.issue-1/issuetoc

Locher, Miriam: Power and Politeness in Action: Disagreements in Oral Interaction. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2004.

Mills, Sara: Gender and Politeness. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.

Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Eds. Watts, Richard J. – Ide, Sachiko – Ehlich, Konrad. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 1992. 404 p. ISBN 3 11 018300 5.

Puett, Michael. a Gross-Loh, Christine: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016.

Trubačová, Lucia Anna: Jazykový obraz zdvorilosti v povestiach Pavla Dobšinského a rozprávkach Karla Jaromíra Erbena. In Romanoslavica 1/2022. Bukurešť, 2022, s. xxx.

Trubačová, Lucia Anna: Základné aspekty a črty jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu. In Romanoslavica 1/2017. Bukurešť, 2017, s. 126-139.

Trubačová, Lucia Anna: Vzťah jazyka a zdvorilosti v zrkadle teoretických koncepcií. In Romanoslavica 3/2016. Bukurešť, 2016, s. 259-288.

Trubačová, Lucia Anna: Koncept tváre a koncept ega v teórii jazykovej zdvorilosti. In Jazyk a komunikácia v súvislostiach 3. Bratislava : UK 2011, s. 78-85.

Watts, Richard J.: Relevance and Relational Work: Linguistic Politeness as Politic Behaviour. In Multilingua, 1989, vol. 8, no. 2-3, s. 131 – 166.

Watts, Richard J.: Linguistic Politeness and Politic Verbal Behaviour : Reconsidering Claims for Universality. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York: Mouton de Gruyter, 1992, p. 43-70.

Watts, Richard J.: Politeness. Key Topics in Sociolinguistics. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.

Watts, Richard J.: Linguistic Politeness Research : Quo Vadis? In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. 2nd. ed. Berlin – New York : Mouton de Gruyter, 2005. ISBN 3-11-018300-5, p. xi-xlvii.

Watts, Richard J. – Ide, Sachiko – Ehlich, Konrad. Introduction. In Politeness in Language. Studies in its History, Theory and Practise. Berlin – New York: Mouton de Gruyter, 1992. ISBN 3 11 018300 5, p. 1-20.

Timrava literratúra čaj popoludní diskusia online

Na čaji popoludní s Boženou Slančíkovou Timravou

By Lucianna

On 24. januára 2022

In Čaj popoludní s...

rozhovor s Martou Fülöpovou

Chcete sa dozvedieť, aká bola Timrava ako žena? Čo ju motivovalo písať? Ako zobrazovala svoje postavy a formovala ich charaktery? Prečo videla „až na dno ľudskej duše“?

Timrava sa niektorým čitateľom zdá priveľmi temná, pochmúrna, ďalším sa javí sarkastická a ironická, pre iných je realistická a nič neprikrášľuje. Mnohí v nej dokonca vidia cestu k vlastnému sebapoznaniu. Je to autorka bez ktorej si slovenskú literatúru nevieme predstaviť a v jej tvorbe nachádzame hlboký odkaz pre súčasnosť.

Aký je a prečo sú Timravine texty aktuálne aj dnes? Aj tieto tajomstvá sme odhaľovali na príjemnej besede pri čaji s Mgr. Martou Fülöpovou, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Mrknite náš rozhovor na čaji popoludní -> -> ->

Tvorím, teda som

By Lucianna

On 2. októbra 2021

In Dumky

Tento týždeň som si tému nevolila, ani som si nadávala nejaký konkrétny zámer alebo otázku – bobríka, ktorému budem venovať pozornosť. Niekedy to robievam, ale radšej to nechávam plynúť prirodzene. Ale vidí sa mi, že si ma téma pekne našla.

Bola ňou samotná tvorba, tvorivý proces a jeho prijatie či neprijatie. Pýtala som sa seba samej – prečo tvorím? (Môže to znieť hlúpo, akoby som sa pýtala, prečo varím alebo dýcham, ale predsa… nebolo to pre mňa vždy také samozrejmé.)

V tvorivom procese sa nielenže nachádzam, ale aj vidím. Učí ma o živote viac, ako čokoľvek iné. Miestami mi to dovoľuje cítiť aj spojenie s veľkým kreatívnym procesom a tým, čo je. A vtedy sa skutočne cítim. Vtedy môžem byť – a nielen s ním, ale aj sama sebou.

A milujem ten moment, keď vzniká a vznikne niečo nové – niečo, čo tu predtým nebolo!

Spomínam si na to, ako som začala tvoriť lapače snov a aké to bolo kúzelné. Akoby som ich vlastne netvorila ja… A aj tu je ten pocit, tá otázka – kto to tu tvorí?

A tu cítim aj radosť.

Nie som Picasso a ani nikdy nebudem. Ani žiadny iný meastro či maestriňa. Vždy budem Lucia Anna Trubačová, tak ako Vy budete Vy. Čo je pre mňa dôležité je, že to, čo tvorím, tvorím rada a keď sa do toho zapojí aj srdce, ach! To je potom „ONO“.

Jedna z vecí, ktoré som aktuálne odhalila je, že túžim po originalite. Vytvoriť skutočne dačo, čo tu ešte nebolo a je to unikátne. Tú túžbu vnímam aj vo svojej výskumnej práci a aj v tej výtvarnej a pisateľskej (i keď je to zrejme v podstate to isté a pán Freud by mal na to akiste svoj názor:) Ale nechcem sa tým nechať veľmi ovplyvňovať alebo sa na to zameriavať. Keď to bude mať prísť, keď sa to má zrodiť prostredníctvom mňa, tak to tak bude. A ak nie, tak sa predsa nebudem naháňať za preludom originality, ktorý by mi koniec-koncov mohol pokaziť radosť z prirodzensti a tvorivého procesu. Len som to chcela pomenovať a osloviť.

Tvorba je pre mňa aj veľmi dôležitý transformačný prostiedok. Mám rada pekné a príjemné veci a veľmi rada sa nimi aj obklopujem. A nemusíme sa tváriť a hrať na to, že žijeme v ideálnej spoločnosti a jednorožce nám tu prdia dúhy. Žiaľ, nie. A keďže som veľmi citlivý a vnímavý človek a niekedy vnímam až moc, tento transformačný liečivý prostriedok potrebujem ako soľ. Či je to písanie, výtvarné veci a zároveň aj výskum a zdieľanie jeho výsledkov.

A prečo ho vnímam transformačne? Nechcem a netúžim totiž v tom, čo robím prispievať k zmätku, neporiadku či k prenosu, kumulácii a cirkulácii tzv. negatívnych emócií a javov (napríklad závisť, nenávisť, hamižnosť a podobne.) Tie práve túžim uvidieť a pretvoriť aj u seba. A veru sa ani nijak zvlášť netúžim pridávať ku kritickému prúdu (i keď – ach! Niekedy mám chuť až kričať, ako by som sa pridala a sem-tam to aj robím, avšak snažím sa v tom pre seba nájsť správnu mieru. Keďže táto oblasť aicky so sebou nesie súboj a konflikt. Čo je však niekedy sebazáchovné a životne dôležité…).

Ale iné som chcela povedať:) To negatívne alebo skôr škodlivé, čo v okolí cítim – a teda chtiac-nechtiac aj absorbujem, keďže to na nás všetkých vplýva a nežijeme vo vákuu -, radšej pekne zoberiem, hodím na stôl, vyvaľkám alebo preosejem (sem-tam to aj vykričím, vytancujem, vypíšem zo seba alebo vyboxujem;) a ak sa to dá, premením to na opak. To vidno v niektorých mojich básňach a textoch. Podobne pracujem aj s emóciami v situáciách, do ktorých sa dostávam, i keď nie vždy to vyjde podľa mojich najlepších želaní a zámerov a ešte mám čo robiť, aby ma isté veci nevyviedli z rovnováhy alebo aby ma nezranili. A nie som si istá, či sa do toho konfuciánskeho stavu niekedy dostanem, ale to mi vôbec nevadí:)

S takýmto pozadím som tvorila aj Moc Príbehu. Osobne milujem (prí)jemné, upokojúce, duchaplné príbehy a neobľubujem už trilery, horory, strhujúce novinky a iné adrenalínové záležitosti (ak, tak ako také kajenské korenie:) Chcela som a vytvorila som príbeh, aký si zo srdca prajem a aký by som napríklad želala aj svojej dcére. Bežné aktuálne dianie mi príde kruté až dosť a myslím si, že prilievať olej do ohňa nemusím. Naopak – rada zjemňujem, skrášľujem, transformujem na to pekné, dobré (pokiaľ mi sily dovolia a stačia), kultivujem. I keď ma niekedy život privádza do situácií, kde to chce ráznosť, vyhranenosť, niekedy až hrubosť či ostrosť, okamžitú rozhodnosť a akciu, povedať NIE a dosť a podobne – inde sa veru cítim doma. Ale toto prísne a tvrdé ma učí, ako si obrániť práve to, čo mi je milé a drahé a vytvoriť si pre to priestor.

Jou! A milujem fantáziu! Koniec-koncov aj jednorožce prdiace dúhu (keď tým nikomu neubližujú.)

S láskou,

tvor menom LA

Život so zdvorilosťou

By Lucianna

On 21. júla 2021

In Príspevkovňa

úvahy na úvod pripravovanej knižky o vzťahu jazyka a zdvorilosti

Nie cesta rozširuje ľudí,

to ľudia rozširujú cestu.

Konfucius, Rozhovory a výroky

Keď tak teraz nad tým dumám a pokúšam sa vyjadriť, ako sa štúdium zdvorilosti a jazyka vôbec ku mne dostalo, nenachádzam odpoveď! Bola to náhoda? Súhra okolností? Osud? Čo ma viedlo práve k tejto téme?

S istotou to zrejme nezodpoviem, ale čo isté je, že ma tento záhadný vzťah sprevádza už pomerne dlho, až som sa rozhodla o ňom niečo povedať.

Dnes to bude len krátka úvaha, ale pripravujem aj knižku, v ktorej si zdvorilosť a jej vzťah k jazyku budete môcť pozrieť z viacerých uhlov pohľadu (a nielen z môjho! Ale o tom až potom, keď to bude aspoň také poloupečené;)

~

Zdvorilosť je nepochybne jedným z najzaujímavejších fenoménov v rámci ľudskej spoločnosti. Jeho premenlivá povaha a presahy do rozličných disciplín (jazykoveda, filozofia, etika, etiketa, atď.) láka filozofov a jazykovedcov už pomerne dlhú dobu. V reze času si bádatelia kládli rôzne typy otázok. Pátrali napríklad po pôvode zdvorilosti, a tak skúmali jej korene ako javu, upriamovali pozornosť na jej rôzličné vyjadrenia a manifestácie v jazyku, v reči tela a v rozličných situáciách, dávali ju do súvislosti s rituálmi a rituálnym správaním, hľadeli na ňu ako na prostriedok umožňujúci kultivovanú medziľudskú interakciu a v tomto zmysle potom spätne kultivovali a vylepšovali aj formy zdvorilosti. A to je stále len malý výsek z poľa záujmu o zdvorilosť!

Do môjho života vstúpil tento záhadný vzťah jazyka a zdvorilosti zhruba pred štrnástimi rokmi a v tom čase som o ňom vedela iba veľmi málo. Prihlásila som sa na doktorandské štúdium slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského s projektom, v ktorom som sa chcela venovať v prvom rade manifestáciám zdvorilosti v rámci rozličných zdvorilostných formuliek a v iných jej formálnych prejavoch. Avšak keď som sa pustila do čítania odbornej literatúry, otvorilo sa mi úplne nové pole, o ktorom som predtým nemala azda ani predstavu. Musela som siahnuť po zahraničnej literatúre, keďže odborných prác na tému zdvorilosti bolo u nás v tom čase málo a tie, čo boli k dispozícii odkazovali na zahraničné – zväčša kľúčové – zdroje. A tak začala moja dobrodružná cesta za tajomstvom vzťahu jazyka a zdvorilosti a táto téma ma sprevádza dodnes. Knižka, ktorá sa vám dostáva do rúk, v podstate mapuje postupné kroky rozvíjania môjho odborného aj osobného záujmu o túto problematiku. V lingvistike sa dostala do povedomia predovšetkým prácou Penelope Brown a Stevena C. Levinsona, ktorí začali skúmať pragmatickú stránku tzv. jazykovej zdvorilosti (linguistic politness). Jednotlivými prístupmi sa však hlbšie zaoberám v prvej kapitole knižky.

Dovolím si na úvod krátku úvahu o tom, kam ma záujem o zdvorilosť doviedol a vedie. Ako som spomínala vyššie, pôvodne som mala na mysli jej prejavy v jazyku, ale postupne sa mi odkrylo podstatne viac a v poslednej dobe hlavne vo filozofickej rovine po tom, čo som si uvedomila súvislosť medzi rituálmi, zdvorilosťou (a jej manifestáciami v komunikácii a interakcii) a postupným zušľachťovaním ľudského správania. I keď sa v spoločenskej realite stretávame s rozličnými prejavmi, potencialita zdvorilosti smerujúca ku kultivácii človeka je markantná. Kladiem si v tejto súvislosti napríklad otázky: „Nie je to práve zdvorilosť a jej pravidlá, ktoré nám potenciálne i prakticky umožňujú rozvíjať spoločnosť a ľudské správanie v jej rámci, stále jemnejším a ohľaduplnejším smerom? Je zdvorilosť tým javom, ktorý ľuďom umožňuje odkloniť sa od hrubého (niekedy až agresívneho) správania smerom ku väčšej či menšej kultivovanosti?“ A potom: „Ako prakticky využiť poznatky získané výskumom zdvorilosti v zmysle kultivácie (nielen) jazykového správania?“

Nerobím si žiadne falošné nádeje, že na tieto otázky aj odpoviem. Je to skôr taká malá výzva na zamyslenie aj pre čitateľa a zároveň lajtmotív, ktorý je z môjho uhla pohľadu v pozadí celého poľa záujmu o jav zdvorilosti.

Zaujímavý náhľad na zdvorilosť v súvislosti s rituálmi a ich rozvíjaním môžeme nájsť už v klasickej čínskej filozofii a to predovšetkým u filozofov, ktorí sa priamo zaoberali rituálmi, ich vytváraním a používaním v praxi a zároveň aj rituálnym správaním. Napríklad Sun-c’ (približne 6. storočie pred Kr.) v rámci rozvíjania svojich úvah o rituáloch v zmysle akoby prirovnal inovácie starých mudrcov, ktoré nám majú pomôcť k lepšiemu spolunažívaniu, k výrobe hrncov:

„Všetky rituály a zdvorilosti boli odvodené z rafinovanosti mudrcov. Podobne ako keď hrnčiar hnetie hlinu a vyrába nádoby. Nádoby sú výtvorom hrnčiarovej zručnosti, nie sú pôvodným výtvorom ľudskej prirodzenosti… Mudrci zhromaždili svoje úvahy a myšlienky, vytvorili prax umelosti a precedensov, čím vyvinuli rituály a zdvorilosť a dovolili vyrásť zákonom a štandardom.

Človek by sa mohol domnievať, že Sun-c’ prirovnával vytvorenie ľudských štandardov, práv a rituálov k hrnčiarskej výrobe: dvom základným myšlienkam, ktoré transformovali, čo ľudia môžu robiť. Ale práve naopak, Sun-c’ vlastne prirovnával vytvorenie ľudskej spoločnosti k fádnemu, zdĺhavému procesu učenia sa, ako vyrobiť hrniec. Upriamoval pozornosť na myšlienku, že rituál sa neobjavil jednoduchou náhodou, bolo to zámerné, vytvorené úsilie. Spôsob, akým mudrci vytvorili rituál, sa podobá úsiliu hrnčiara naučiť sa vyrobiť hrniec, a to tak, že pracuje s hlinou, snaží sa ju precítiť a predstaviť si, aký by mala mať tvar. Mudrci začlenili do svojej ľudskej prirodzenosti umelosť a vypracovali si zmysly, aby mohli vnímať ako môžu byť ľudské interakcie zmenené a predstaviť si, aký typ konania v zmysle akoby by im mohol pomôcť k lepšiemu spolunažívaniu. Postupom času boli schopní vyvinúť rituály presne tak, ako sa hrnčiar naučí vyrobiť hrniec. V Sun-c’ho ponímaní sa vzostup ľudskej kultúry a sociálnych rituálov neudial v podobe jedinej veľkej inovácie, ale rozvíjal sa postupne prostredníctvom každodennej činnosti vyvinutej pomocou umelosti.“

(Puett, M. a Gross-Loh Ch.: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 174-175.)

Môžeme si všimnúť, že umelosť a rafinovanosť sú tu kľúčovými pojmami a skrýva sa za nimi vedomé úsilie človeka vo vzťahu k vylepšovaniu a zušľachťovaniu svojho správania, ktoré má prispievať k hladšiemu – v ideálnej rovine až hladkému – priebehu interakcie, čo sa samozrejme nevyhnutne odráža aj v jazykovom správaní a v jazyku ako takom. Za „výsledky“ takéhoto úsilia môžeme potom považovať existujúce zdvorilostné frázy a formy od jednoduchých pozdravov až po celkové spôsoby vyjadrovania sa smerujúce až k javu, ktorý môžeme vnímať ako integrovanú, zosobnenú – a teda na tomto stupni organickú – zdvorilosť. Branie ohľadu na druhú osobu tu získava na hĺbke a vyplýva nielen z poznania potrieb, vlastností, charakteristík a skúseností osoby, s ktorou vstupujeme do interakcie, ale aj – a možno v prvom rade, keďže naše poznanie druhej osoby je veľakrát obmedzené – z poznania svojich potrieb, vlastností, charakteristík a skúseností, ktoré spolu s nami do interakcie vstupujú. Tento pohľad na zdvorilosť však presahuje aktuálny rámec, ktorý sa snažím prezentovať a perspektívne ho plánujem preskúmať a spracovať podrobnejšie.

Ďalšie zaujímavé ponímanie zo starovekej Číny pochádza od Konfúcia (552/551 pred Kr. – 479 pred Kr.), ktorý svoju pozornosť venoval otázkam každodenného života a spôsobom, akými ho žijeme. S témou zdvorilosti ho spája práve jeho ponímanie rituálu, ako prostriedku zušľachťovania našich odpovedí na rozličné situácie, čo nám umožňuje postupne reagovať na ľudí spôsobmi, ktoré sme si vypestovali, namiesto aickej emocionálnej reakcie. Dôležitým bodom jeho filozofie sú teda tzv. rituály akoby, na ktoré neskôr nadviazal už spomínaný Sun-c‘:

„Prečo vravíme „prosím“ a „ďakujem“?

Pred tromi storočiami boli európska spoločnosť a sociálne vzťahy úplne vymedzené dedičnou hierarchiou. Ak poddaný hovoril s pánom, používal konkrétne úctivé vyjadrenia, a keď aristokrat hovoril smerom dolu s poddaným, použil zasa úplne odlišné formy.

Keď sa začali v mestách rozvíjať obchody, ľudia z rozličných vrstiev začali vzájomne jednať novými spôsobmi. Rozvinuli sa rituály, v ktorých kupujúci a predávajúci mohli konať tak, akoby si boli rovní, i keď v skutočnosti neboli. Výmena „prosím“ a „ďakujem“ bola krátkym momentom, počas ktorého mohli účastníci prežiť zdanlivú rovnosť.

Taktiež vykonávame tento rituál akoby. Predstavte si, že večeriate a vaše dieťa (alebo synovec či vnúča) sa dožaduje: „Podaj mi soľ.“ Ak je dieťa veľmi malé, chápete, že sa ešte nenaučilo spoločenské spôsoby, takže by ste mohli povedať: „Dobre, ale čo povieme…?“ Alebo: „Aké je čarovné slovíčko?“ Nemusí odpovedať hneď a tak ho požiadate znova. „Čo povieš…?“ A potom pokračujete, kým dieťa nepovie, „Prosím, podaj mi soľ.“ Nato mu podáte soľ a povediete ho k tomu, aby poďakovalo.

Prečo to robíme, i keď dieťa dáva jasne najavo, že si myslí, aké smiešne je nútenie sa do tejto hry? Predstavuje to preň možnosť vstúpiť do rituálu, v ktorom bude konať tak, akoby si pýtalo niečo od seberovného. Nerobíte to preto, aby ste ho programovali konať určitým spôsobom; pripravujete ho naučiť sa, čo to znamená vypýtať si niečo od rovnocennej ľudskej bytosti a prejaviť vďačnosť.

Ak sa túto výmenu naučí iba ako rutinný akt, tak sa ju nenaučilo správne. Najskôr to samozrejme je rutinný akt, jeden z mnohých, ktoré sa pri socializácii naučí vykonávať. Ale ak to robí opakovane, začína si všímať, prečo je to tak. Takisto pochopí, ako veci zlepšiť. Vidí, ako ľudia reagujú na jeho „prosím“ a „ďakujem“ a naučí sa, kedy stačí povedať tieto slová alebo kedy lepšie zapôsobia iné slová či zmena tónu hlasu alebo výrazu.“

(Puett, M. a Gross-Loh Ch.: Cesta. Čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života. Noxi. Bratislava, 2016, s. 50-51)

Aj v tomto prípade sa zdvorilosť ukazuje ako prostriedok, ktorý komunikantom umožňuje prejeviť si navzájom rešpekt, úctu, či dokonca rovnosť. Dá sa povedať, že funguje ako akýsi „tmel“ interakcie, ktorý zároveň vytvára pre komunikantov pocit bezpečia. Narážame tu zároveň na dva aspekty zdvorilosti ako javu, na ktoré upozorním v kapitole venovanej práve základným aspektom a črtám jazykovej zdvorilosti ako súčasti interakčného rituálu, a to na historickú relatívnosť (tzv. historicita) a kontextovú podmienenosť. Rituálnosť zdvorilosti sa odzrkadľuje aj v samotnej etymológii pojmu, pri ktorej sa v našom kultúrnom kontexte dopátrame k miestu jej vzniku, teda k panskému dvoru a tomu zodpovedajúcemu správaniu. Podobnú etymológiu má aj český výraz zdvořilost, nemecký výraz Höflichkeit a podobne.

…

S láskou,

LA

Vďaka za obrázky ~

jednička je z <a href=’https://www.freepik.com/photos/blue‘>Blue photo created by rawpixel.com – www.freepik.com</a>

dvojka je z https://freedomdestinations.co.uk/blog/maori-cultural-experiences

a posledný je z http://quotesnstories.com/

čaj popoludní rozhovory rozhovor diskusia diskusie program

Na čaji popoludní s Máriou Stankovou

By Lucianna

On 21. mája 2021

In Čaj popoludní s...

22. apríla 2021 sme sa stretli na on-line čaji popoludní so slovenskou (nielen) spisovateľkou a mojou kamarátkou Máriou Stankovou. Porozprávali sme sa o jej kariére, tvorbe, o živote a na reč prišli aj lásky-nelásky.

Ak máte chuť, môžete si naše interview prečítať!:)

K čaju nám Mária dala aj krásnu úlohu ~ napísať haiku s témou „láska“. V závere teda môžete nájsť niekoľko textov, ktoré sa ich odvážne autorky – študentky slovenského jazyka a literatúry – rozhodli publikovať.

Najskôr však – kto je Mária Stanková?

Mária Stanková (1989) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK, kde pokračovala aj v doktorandskom štúdiu a v súčasnosti pôsobí na katedre žurnalistiky. Poviedky publikovala v časopisoch Romboid, RAK, Dotyky a Eva. Okrem písania vlastných próz sa venuje prekladaniu z angličtiny a občas aj recenzovaniu kníh. Spolu so spisovateľmi, ktorých priezviská sa začínajú na M (Mann, Márquez, McEwan, Miller, Mulisch, Murakami…), má najradšej tvorbu Françoise Saganovej. Počúva Led Zeppelin, Depeche Mode, ale aj Franka Sinatru. Živí sa slovenským jazykom, ktorý vyučuje budúcich novinárov, rediguje v rukopisoch slovenských autorov a skúma v rámci svojej vedeckej kariéry.

A tu je náš príjemný čajový rozhovor:)

Mária, čo Ťa viedlo k štúdiu slovenčiny a aktuálne k jej skúmaniu?

Je to klišé, ale odmalička som inklinovala k literatúre, veľa som čítala, a okolo 15 rokov som začala písať prvé poviedky, ktoré boli samozrejme, dosť naivné a neinvenčné. Na gymnáziu som čítala ešte viac (napríklad počas chémie či fyziky pod lavicou) a čím viac som čítala, tým viac som písala – poviedky som posielala do literárnych súťaží, a potom aj prvý raz do literárnych časopisov.

Slovenčina a literatúra boli odjakživa mojimi najobľúbenejšími predmetmi, a musím povedať, že aj na základnej škole aj na gymnáziu som mala učiteľov, ktorí môj záujem o tieto predmety ešte zvyšovali. Pred maturitou som zvažovala viaceré možnosti – právo (čo by asi nebol najlepší nápad…) aj divadelnú dramaturgiu. Treťou možnosťou bola tzv. čistá – vedecká slovenčina.

Posledná možnosť nakoniec vyšla, a ja som strávila 5 rokov učením sa vecí, ktoré ma naozaj bavili (okrem morfematického či syntaktického rozboru, samozrejme). Mala som možnosť zoznámiť sa s výnimočnými pedagógmi a aj to ma ovplyvnilo pokračovať ďalej na doktoráte, v ktorom sa venovala Jozefovi Cígerovi Hronskému.

Vždy som viac inklinovala k literatúre, no po doktoráte sa uvoľnilo miesto na katedre žurnalistiky, ktoré bolo orientované na lingvistiku a praktický jazyk médií, so zameraním na štylistiku a skúmanie mediálnych textov.

Po takmer štyroch rokov viem povedať, že som mala šťastie – musela som sa totiž preorientovať po štyroch rokoch literárneho doktorátu späť na jazyk, čo ma donútilo rozšíriť si obzory a v súčasnosti tak môžem skúmať jednak jazyk médií a zároveň literárnu kritiku, ktorá sa nachádza práve na rozhraní literatúry a masmediálnej komunikácie.

Na Filozofickej fakulte UK pôsobíš ako pedagogička a výskumníčka, čo skúmaš a čo Ťa motivuje?

Ako som povedala, vyučujem predmety zamerané na praktický aspekt jazyka médií – od tvorby textov až po ich skúmanie z rôznych pohľadov. Práve v praxi som zistila, ako fungujú rôzne poučky a metódy, o ktorých sme sa učili na univerzite, a čoraz viac si obľubujem nadstavbové, povedzme filozofickejšie predmety, ako sú sémantika, pragmatika a najmä semiotika.

Vo svojom výskume sa venujem primárne mediálnemu jazyku z najrôznejších aspektov a v súčasnosti najmä literárnej kritike. Motivuje ma záujem o svet vôkol nás a určite aj ambície zlepšiť sa, vyrovnať sa starším kolegom, postúpiť ďalej na akademickom rebríčku, priniesť nové poznatky a informácie o tých témach, ktorým sa venujem.

Ktorý predmet bol pre Teba najobľúbenejší ako pre študentku a ktorý najradšej učíš? Prečo?

Ťažko povedať, z literatúry som mala určite najradšej predmety zamerané na literatúru medzivojnového obdobia, najmä naturizmus a lyrizovanú prózu, z jazyka ma najviac bavili predmety o vývine jazyka, ktoré aj vďaka skvelému pánovi profesorovi človeku osvetlili základné princípy slovenčiny. Naozaj neviem povedať jeden či dva konkrétne predmety, ktoré som mala najradšej ako študentka.

Podobné to je aj teraz, pretože do každého predmetu som si za tie štyri roky preniesla nejaké svoje srdcovky. Rada mám semiotiku médií, pretože to bola ozaj veľká výzva vyučovať na prvý pohľad filozofický a veľmi teoretický predmet čo najpraktickejšie a tak, aby budúci novinári z neho mali čo najviac. V tomto semestri je určite mojím najobľúbenejším predmetom kultúra v médiách, v ktorej sa môžeme so študentmi baviť o umení a kultúre.

Poďme teraz k Tvojej autorskej činnosti…

Tvoja prvá knižka LottiNElásky vyšla v roku 2017 a druhá ZLotta o dva roky neskôr. Plánuješ dodržať dvojročnú tradíciu? Môžeme sa tešiť na nové Lottine príbehy? Alebo chystáš niečo úplne nové?

Pôvodne som chcela dodržiavať dvojročný odstup medzi knihami, no už pri zLotte som sa trochu trápila s dopisovaním a dokončovaním, a mala som pocit, že na to, aby som vydala knihu, s ktorou budem naozaj spokojná, budem potrebovať viac času. Preto v roku 2021 nevyjde žiadna nová beletria od Mary Stankovej, za to však vyjde moja odborná kniha o literárnej kritike, ktorá je v tomto čase v tlači.

Čo sa týka pokračovania mojej umeleckej tvorby, na 99 % som rozhodnutá Lottu nechať na chvíľku oddýchnuť – respektíve poviem to inak, Lotta v názve ďalšej knihy nebude, ale jedna z hlavných postáv Lotta bude asi vždy.

Popravde, mám v hlave veľa nápadov, ale v poslednej dobe sa sústredím skôr na akademické písanie, nemám inšpiráciu, múzu a tak trochu ani čas písať prózy. Preto som sa rozhodla, že ďalší text budem písať, až keď na to príde správny čas. Problém je, samozrejme, v tom, že nikto nevie, kedy to bude 😊 každopádne, nasilu, ani z povinnosti písať nemusím, takže niet dôvodu, prečo teraz rýchlo vydávať ďalšiu knihu. Myslím si, že knižný trh je zahltený, a ak sa rozhodnem rozšíriť ho ďalšou knihou, chcem si ňou byť stopercentne istá.

O čom a pre koho vlastne Tvoje príbehy sú? Môžeš nám ich trošku priblížiť?

Znovu musím povedať, že je to veľmi ťažká otázka… moje prózy sú pre čitateľov, ktorí o ne majú záujem, niekto by povedal, že viac pre ženy, ale myslím si, že to nie je pravda. Vo všeobecnosti by som bola rada, keby moje knihy boli čitateľov, ktorí radi čítajú a radi uvažujú o tom, čo čítajú.

Asi neexistuje lepšia odpoveď na Tvoju otázku, než povedať, že sú to prózy o živote a láske. Mnoho z nich je inšpirovaných zážitkami a skúsenosťami, či už mojimi, alebo môjho najbližšieho okolia. Defacto je väčšina z nich o nefunkčných vzťahoch a o náchylnosti byť závislý – od ľudí, od lásky, od pitia, od spoločnosti a pod.

V názvoch Tvojich knižiek sú slovné hračky a jednou z nich sú lásky a nelásky. Láska je veľká téma! Čo je pre Teba ako ženu a autorku láska a prečo sú tam tie neLásky?

Láska je určite najväčšia téma našich životov a to je zrejme dôvod, prečo ju vo svojich textoch neobchádzam. Láska je podľa mňa zmysel života, nielen partnerská láska, ale láska ako taká.

Ako som už povedala, v mojich textoch zväčša rezonujú nevydarené vzťahy, ktoré sa na lásku akoby len hrali – všetci poznáme ľudí, ktorí žijú vo vzťahoch z najrôznejších príčin, ale láska to nie je. to sú podľa mňa tie nelásky, o ktorých si myslím, že sme sa s nimi každý stretli.

To je taký základný Lottin prístup k láske – problém je v tom, že veľa z nás chce byť za každú cenu s niekým, hlavne nebyť sám. A to isté robila i Lotta. V oboch knihách 😊

Môžeš nám prezradiť, kde čerpáš inšpiráciu? Čo Tvoju kreativitu povzbudzuje a čo ju naopak vie zablokovať?

Začnem od toho negatívneho – kreativitu mi blokujú rôzne administratívne a byrokratické hlúposti, s ktorými sa stretávame v živote, v práci, ale aj v prípade žiadostí o nejaké granty či štipendiá, keď ide o umenie.

Všetky ostatné vplyvy, ktoré môžeme niekedy vnímať ako negatívne – pesimisti v našom živote, nezdary, prekážky, priveľa práce, hnusné počasie, politické zvraty – tie mi paradoxne pomáhajú písať, lebo literatúru vnímam ako únik, ako bezpečné miesto a zároveň ako formu vyjadrenia nesúhlasu s niektorými javmi, či už v medziľudských vzťahoch, alebo aj v spoločnosti ako takej. Lotta rada kritizuje to, čo nefunguje – a všetci vieme, že na Slovensku toho nie je práve málo.

Inšpiráciu všeobecne čerpám z toho, čo je vôkol mňa – zo vzťahov, nálad, ľudí, ale aj z prírody a podobne. Často ma inšpiruje umenie, obrazy, piesne, filmy, a samozrejme najviac knihy. Chcela by som niekedy napísať taký text, ktorý by v ľuďoch vyvolával reakcie ako napríklad niektoré pesničky od Pink Floyd či knihy od hociktorého zo skvelých autorov.

Ako dlho Ti trvá napísať príbeh a na čom to u Teba závisí?

No musím povedať, že niektoré poviedky, ktoré sú založené na veľmi konkrétnych a zväčša negatívnych zážitkoch, som napísala doslova za pár minút. To ale neznamená, že bolo hneď hotovo – rada texty prepisujem, preštylizuvávam, hrám sa slovami a vetami tak, aby sa čo najviac priblížili mojej predstave o texte. Čiže niektoré poviedky z prvej knihy som napísala za pár minút, s dlhšími textami v zLotte som sa „trápila“ celé dni a týždne. Samozrejme, to všetko závisí od toho, či ako autor dbáte o formálnu – jazykovú, štylistickú – stránku, alebo je pre vás primárny príbeh, teda dej.

Prvú knihu som písala niekoľko rokov, lebo sú v nej poviedky, ktoré som napísala v 18 rokoch, aj také, ktoré som písala v čase, keď už mala vyjsť – takže to bolo ľahké, lebo som mala dosť veľa materiálu, z ktorého som vyberala to, čo som považovala za najlepšie.

zLottu som tiež písala veľmi dlho, všetky tri texty som mala rozpracované niekoľko rokov, ale pri nej prišiel čas, keď som vedela, že to musí byť hotové a texty hotové ani zďaleka neboli. Pri zLotte som sedela pri počítači a písala som ešte mesiac pred odovzdaním do vydavateľstva. Bolo to trochu stresujúce, ale zároveň som sa cítila ako ozajstná spisovateľka 😊 keď som pri káve v noci písala.

Keď sa pripravovalo vydanie Tvojej prvej knižky, mala si z niečoho obavy? Ak áno, môžeš nám prezradiť, ako si sa s nimi vyrovnala?

No veľmi som sa bála, že ju vydavateľ odmietne. Resp. že nenájdem vydavateľa, ktorý by sa za tú knihu postavil. Nakoniec to ale dopadlo dobre a s vydavateľom spolupracujem aj ako korektorka.

Čo Ti písanie príbehov prinieslo do života a čo pre Teba vlastne znamená tvoriť?

Tvoriť pre mňa znamená žiť, aj keď to znie ako klišé. Ako tvorbu neberiem len písanie poviedok a noviel, ale defacto aj ostatné veci, ktoré robím – akademické písanie, korektúry, redigovanie textov iných ľudí…

Písanie je pre mňa spôsob sebavyjadrenia, možnosť dať na papier a povedať to, čo naživo povedať nemôžem, alebo sa bojím. Všetci sme nejako vychovávaní – že toto sa nerobí a toto nehovorí, a proti tomu rada bojujem – v živote možno menej nápadne, v knihách hádam o to otvorenejšie.

Ako som už povedala, od malička som naozaj zbožňovala knihy a stále to platí – čítať, písať, redigovať, analyzovať texty – ja v živote nič iné nerobím. Venujem sa tomu v práci, venujem sa tomu pri svojej tvorbe a venujem sa tomu vo voľnom čase. Pre mňa je písanie a narábanie s textami naozaj všetko.

Isto máme medzi sebou nádejných mladých autorov. Máš pre nich nejaké tipy, ako sa naštartovať v písaní?

Budem asi opakovať to, čo hovoria viacerí – každému nádejnému autorovi odporúčam najprv čítať, čítať a čítať. Uvažovať o textoch, vstrebávať, vnímať a prijímať ich. To je podľa mňa prvý krok. Za tým nasleduje prax – skúšanie, prepisovanie, štylizovanie. Každý zistí, čo ho baví viac, čí príbeh, či úvaha, či emócie – a keď počúva sám seba, ľahko zistí, ktorým smerom sa má uberať.

Haiku o láske…

Hovoríme o

Láske keď ľúbime

všetko čo tam je…

Claudia Mirică

~~~

Ľúbim ťa veľmi

ale všetko je márne

lebo nie si tu

Maria Barbu

~~~

Je to o láske

horúca šálka čaju

a trochu lásky.

Maria Adelina Arhipencu

~~~

Láska odpúšťa

Láska dobýva všetko

bez nej nič nie je.

Claudia Alina Buliga

~~~

Život je zvláštny

Pravdu máme v srdci

Nájdite túžbu

Nikol Ivanova

~~~

Knižky Márii Stankovej si môžete objednať napríklad tu:

https://www.pantarhei.sk/autori/stankova-mara.html

Nedokonalá na Ceste

By Lucianna

On 24. februára 2021

In Dumky

~(nielen) o strachu z odmietnutia

Ešte nedávno som sa bála, že keď prejavím to, čo skutočne cítim, čomu verím, čo obdivujem, čo mám rada a podobne, dakoho stratím, dakto ma zosmiešni, ohovorí, nebude mať rád… A spája sa mi s tým aj odhaľovanie toho, čo to vlastne je, čo mi je blízke, milé, príjemné, ale to je na iný príbeh:)

Juj… koľkorát som sa stopla len preto, že „čo si kto o mne pomyslí?“

Áno… a iné nezmysly. Ale až také nezmyselné to nebolo, kým som tomu dávala hodnotu. Bolo to pre mňa miestami až fyzicky bolestivé a zničujúce a prosto ma to na nejakej úrovni trápilo. A to aj v čase, keď som s tým už pracovala a racionálne som si uvedomovala, že by mi to, čo si myslia ostatní, vôbec nemalo vadiť alebo prekážať. Hlavne ak jednám a prejavujem sa podľa svojho aktuálne najlepšieho vedomia a svedomia. A predsa… Rácio nie vždy všetko zvládne, i keď je to dôležitý krok. Trvalo mi, kým som pochopila a stále sa učím chápať, že semienka, ktoré sadím, potrebujú čas rozvinúť sa a čo je možno ešte dôležitejšie – musím sa o ne neprestajne starať. Už na to nechcem zabudnúť.

Napadlo mi… Kto je ten veľavážený „kto“, „dakto“, „ostatní“, ktorí takto nenápadne svojim vplyvom vlastne riadia náš život a rozvoj? Kvôli komu sa to skrývame, zahaľujeme svoje talenty, dary, myšlienky, pocity… Alebo naopak – kvôli komu sa správame tým či oným spôsobom a konáme to alebo tak, ako konáme? Kvôli komu si na seba dávame masky a postupne – krok za krokom – strácame kontakt sami so sebou, so svojou podstatou a tak nevyhnutne aj s ľuďmi a (pre mňa) s tým najdôležitejším – so svojim životným prostredím? Chápem, že túžime byť prijatí, pochopení, videní, počutí – to je úplne prirodzená ľudská potreba – ale to, čo (alebo koho) si postavíme na druhú stranu tejto rovnice, je nesmierne dôležité. Pre život a rozvoj každého z nás… Bo ten, kto je na druhej strane, ovplyvňuje smer, ktorým sa uberáme a to do tej miery, do ktorej mu dávame moc.

V bežnom živote vo veľkej miere stretávame len svoje masky. A koľko a ktoré aktuálne na sebe máme, je individuálna otázka. Chce to odvahu a veľakrát aj dobrú a kvalitnú pomoc, aby to človek odhalil a rozhodol sa ich postupne úspešne poodkladať respektíve rozpoznať.

Keď som sa pred rokmi – a to nie veľmi odhodlane a vôbec nie v príjemnom rozpoložení – postavila pred zrkadlo (a to doslova), nevidela som sa… Nevedela som to, nemohla som, ale túžila som sa to naučiť.

…

A áno, je to aj o tom – hlavne, keď sme v náročnom stave – nájsť dakoho skutočne spoľahlivého a úprimného, odhodlaného a láskavého, kto nás prosto vidí a je vynikajúco skúsenostne a terapeuticky vybavený. Vidí za masky, vidí za bolesť, vidí za naše zranenia a roly, ktoré sme často ani nevediac prečo na seba navliekli. Túžba vidieť seba a podujať sa na cestu k sebe domov je však vnútorná záležitosť a každý sa pre ňu musí rozhodnodnúť sám. Semienka totiž klíčia v pôde – zvnútra. Zvonka – a často cez kamenné steny – ich nikto nezasadí ani nevypestuje… A povaha sprievodcu je celá kapitola (možno aj kniha;)!

Keď už sa rozhodneme ísť domov, k svojmu Prameňu, k Sebe, za svojou Pravdou – nazvať to môžeme rôzne – praktík a techník je mnoho. A ani tu nie je rovnaký meter a takisto tempo každého z nás je výsostne individuálne. Objaviť ho je tiež dôležité a za seba môžem povedať, že za najbezpečnejšie považujem prístupy, ktoré neochvejne rešpektujú práve vedomie a múdrosť Vnútornej Sily (liečiteľa) každého človeka. A potom si už „len“ dať priestor, čas, lásku a tak:)

Ani som netušila, že sa tak rozpíšem a kam sa vlastne dostanem. Hm

Takže… Už sa nebojím, že dakto odíde, stratím ho alebo ju, už sa nebojím zosmiešnenia a hlúpych narážok. To je totiž mimo mňa a týka sa to rozhodnutia druhého človeka. A to rešpektujem. (Veď aj ja mám právo rozhodnúť sa, s kým chcem tráviť čas a podobne). Úprimne, niektoré záležitosti sú mi nepríjemné, ale s tým sa musím vyrovnať sama a správne si nastaviť a ustrážiť hranice.

A ešte ku kritike dodám – ak kritiku, tak skutočne konštruktívnu, láskavú, uzemnenú v nepriestrelnej životnej skúsenosti a múdrosti (až z kostí:) A to vie máličko-kto.

(Cítim, že až tam je možná skutočná, opravdivá diskusia a rozhovor. A to je nesmierne vzácne. Som zo srdca vďačná za to, že je to možné.)

Stretávame sa tam, kde sme. Čo keby sme sa stretávali láskavo?

Ďakujem

S láskou,

LA

Ako sa mi točil svet

By Lucianna

On 28. januára 2021

In Dumky

~ alebo ako som sa učila znovu chodiť

Sú to už približne dva roky, čo som prežila jeden z najdesivejších a zároveň najsmerodatnejšich zážitkov vo svojim živote.

Jedno ráno, keď som sa zobudila, som sa ako bežne chcela posadiť na posteli, ale nedal sa mi urobiť takmer žiadny pohyb. Telo akoby na tento môj pokus neodpovedalo. Spomínam si na svoje veľké prekvapenie a začala som si uvedomovať, ako mám stuhnutú krčnú chrbticu, hlava akoby mi vážila tonu a pri pokuse o pohyb sa mi začala točiť ako divá. Nevedela som ani zamerať pohľad, nič! Pokúsila som sa znova nadvihnúť a aj sa mi to podarilo, ale aicky som sa vyvracala. Ľahla som si naspäť a našmátrala som mobil. Vydesená som vytočila maminu, i keď bola odomňa viac ako 1000 kilometrov. Samozrejme, že som vydesila aj ju a poradila mi, aby som si zavolala záchranku. Zavolala som teda. Jedinej blízkej osôbke, ktorá našťastie bývala v tom istom dome, som sa však dovolať nemohla.

Túžila som to rozhýbať, ale jediné, čo sa mi podarilo, bolo doplaziť sa na vécko, odkiaľ som sa nevedela už ďalej pohnúť…

Objímala som záchodovú misu, neschopná pohybu a keďže záchranka neprichádzala ani po hodine, dumala som o tom, aká celkom vtipná smrť by to bola… S hlavou v hajzli, hm. Bola som už aj veľmi smädná a vyšťavená, keď našťastie prišla moja kamarátka Alenka.

Odplazila som sa jej nejakým zázrakom otvoriť a ona ma uložila na gauč, kde sa ma snažila nejak vzkriesiť.

…

Je to dlhší príbeh – o našťastie krátkom pobyte v nemocnici, lete domov a ceste na hudobný modul holotropného dýchania a o všetkých možných pochybnostiach, či to vôbec zvládnem a tú cestu prejdem.

Spomínam si, ako v tej dobe všetko moje sústredenie išlo iba na to, aby som spravila další krok. Aby som nespadla a udržala sa na nohách. To točenie hlavy bolo dačo hrozné. Nezastaviteľný megarýchly kolotoč (teda pravdupovediac existovali jedna-dve polohy, v ktorých to vedelo ustať.) Tá najhoršia fáza trvala možno dva týždne, ale hlava sa mi úplne prestala točiť až nedávno. Som nesmierne vďačná (už môžem spať aj na pravej strane:)

Čo mi pomohlo ako prvá pomoc boli láskavé ruky pána doktora, ktorý sa venuje tradičnej čínskej medicíne na klinike v Bratislave. Technika nápravy chrbtice Zheng-Gu a akupunktúra (ktorej som verná dodnes).

Boli mnohé ďalšie techniky, vďaka ktorým som sa postupne vracala do kondície. Spomeniem holotropnú dychovú prax, klasické rehabilitačné cvičenie, SM systém, meditácia a bytie so sebou (s procesom)… Zbiera sa mi to veru na príbeh:)

Ešte neviem, ako sa mi sformuje – pravdepodobne ho oblečiem do fikcie -, ale túžim ho zamerať práve na tú prax a princípy, ktoré považujem za “dobré” a bezpečné. Zo svojej skúsenosti a perspektívy. Do kritiky tých ostatných sa mi veru nechce, ale pár poznámok k tomu, čomu sa radšej vyvarovať tam bude.

Bol to pre mňa riadny budíček, ktorý som už nezaklapla. Nedalo sa:)

~

Kliniku tradičnej čínskej medicíny nájdete tu a chcela by som týmto vyjadriť okrem vďačnosti aj podporu pánovi doktorovi a jeho asistentovi:

https://sk.klinikatcm.com/services

A veľká vďaka všetkým a všetkému, čo mi pomohlo a stále pomáha!

priestor pre liečivú silu príbehov

Autor Lucianna Page 1 of 3

Ľudia, ktorí umožňujú narcistom beztrestne týrať svoje obete

Ako k dovoľovaniu narcizmu dochádza a ako ho rozpoznáme?

Bludy dovoľovača

Aké sú typické vyjadrenia a prejavy dovoľovačov?

1. Narcista má za sebou ťažký životný príbeh

2. On / ona to tak určite nemyslí

3. Ja som s ňou / s ním nikdy nemal problém

4. To sa určite časom zlepší. Buď trpezlivá!

5. To nie je také zlé!

6. Prestaň sa sťažovať! Veď on / ona tak ťažko pracuje a stará sa o všetky záležitosti

7. Ty si to moc berieš / pripúšťaš. Si precitlivená!

Zopár praktických tipov, čo s tým

1. Prestaňte vysvetľovať svoje pocity

2. Nerobte sa zraniteľným

3. Nechyťte sa na návnadu

4. Sústreďte sa na seba a svoj sebarozvoj

Čo je to gaslighting a ako sa mu brániť?

Jedným z dôležitých konceptov, ktorý je užitočné poznať hneď od začiatku, je gaslighting (gáslajting).

Čo sa snaží gaslighter vyvolať? Ako sa dá zistiť, že ste obeťou gaslightingu?

Kde sa s gaslightingom môžeme najčastejšie stretnúť a je vždy zámerný?

Ako dochádza ku gaslightingu?

Čo ak vás niekto gaslightuje?

Ži svoj Príbeh

O MAČKÁCH a MYŠIACH – predátorská vz. obranná agresivita

ZDVORILOSŤ A INTERAKČNÝ RITUÁL

Úvahy o mieste zdvorilosti v rámci interakcie a teoretických východiskách ďalšieho výskumu

Na čaji popoludní s Boženou Slančíkovou Timravou

rozhovor s Martou Fülöpovou

Tvorím, teda som

Život so zdvorilosťou

úvahy na úvod pripravovanej knižky o vzťahu jazyka a zdvorilosti

Na čaji popoludní s Máriou Stankovou

Nedokonalá na Ceste

~(nielen) o strachu z odmietnutia

Ako sa mi točil svet

~ alebo ako som sa učila znovu chodiť