Kniha Cesta – čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života od harvardského profesora Michaela Puetta a jeho spoluautorky Christine Gross-Loh, ktorú som mala česť prekladať, je výnimočným pohľadom na starú čínsku filozofiu. Svojim spracovaním zameraným na využitie myšlienok tradičných čínskych filozofov v dnešnej dobe, sa nám môže dostať až pod kožu. Ako sa to tejto knižke – dostupnej a populárnej v rôznych častiach sveta – tak presvedčivo darí?

Profesor Michael Puett, ako sa dozvedáme hneď v úvode, každoročne otvára svoj kurz venovaný klasickej čínskej filozofii odvážnym prísľubom: „Ak budete brať myšlienky v týchto textoch vážne, zmenia váš život.“ Túto výzvu študenti očividne radi prijímajú a kurz je jedným z najobľúbenejších na Harvarde a navštevuje ho ročne približne sedemsto študentov.

Najdôležitejší však azda je spôsob podania týchto myšlienok a dôraz na možnosť ich využitia v praxi nášho každodenného života. Na stránkach knižky pred nami ožívajú rozličné pohľady na svet a tým aj naše súčasné vnímanie sveta môže nadobudnúť nový rozmer. Stáva sa jedným z mnohých pohľadov a postupne zisťujeme, ako ho môžeme zmeniť, pretvoriť, kultivovať či vylepšiť. Nie však v abstraktnej rovine, ale v úplne konkrétnych situáciách nášho všedného života v okruhu našich blízkych a ľudí, s ktorými sa stretávame. A je len na každom z nás, ako a či tieto myšlienky prijme, nechá ich pozmeniť svoje vnímanie reality a prejde tak transformáciou svojej osobnosti. Neočakávajte však predstavu modernej transformácie, ale skôr výzvy zamerané na naše každodenné správanie, rituály, spôsoby, starostlivosť o seba a svoje okolie.

Spolu s myšlienkami klasickej čínskej filozofie sa stretávame aj s ich tvorcami. Čínski myslitelia vystupujú pred nami ako reálne postavy majúce svoje vlastné životy, cítenie, myslenie a skúsenosti, na základe ktorých stavali svoje filozofické úvahy. Stretneme sa s Konfuciom, Menciom, Lao’c, Čuang-c‘, Sün-c’ a mnohými ďalšími historickými osobnosťami, ktoré v rozličných dobách formovali myslenie ľudstva. Michael Puett tu vnímavo prepája myšlienkové dedičstvo v paralelách, podobnostiach i rozdieloch a ukazuje, že nezávisle od miesta a času sa určité idey objavujú alebo vracajú a dotvárajú mozaiku nášho vedomia a posúvajú ho k novým možnostiam.

Konfuciov výrok v úvode knižky vraví: Nie cesta rozširuje ľudí, to ľudia rozširujú cestu. Mám pocit, že podobný účinok môže mať prečítanie knižky Cesta na naše vedomie a vnímanie. Ak jej to samozrejme dovolíme.

Mrknite sa na úvod a keď sa vám zapáči, knižka je ešte stále dostupná: https://www.noxi.sk/cesta/ 😉 

Úvod

Konfucius. Mencius. Lao-c‘. Čuang-c‘. Sun-c’. Niektorí z týchto mysliteľov vám môžu byť známi, o ostatných ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Jeden z nich bol pôvodne byrokratom, z ktorého sa stal učiteľ, čo strávil svoj život vyučovaním úzkeho okruhu učeníkov. Druhý prechádzal z regiónu do regiónu a poskytoval rady lokálnym vládcom. A ďalší bol neskôr považovaný za boha. Ich životy a spisy sa nám dnes zdajú tajomné, veľmi vzdialené od našich moderných životov.

Napokon, čo nás môžu naučiť čínski filozofi, ktorí žili pred dvetisíc rokmi, o umení žiť? Pravdepodobne o nich zmýšľate, ak vôbec, ako o vyrovnaných múdrych mužoch, čo prednášali všedné frázy o harmónii a prírode. Pričom v súčasnosti vedieme dynamické, slobodné, moderné životy. Naše hodnoty, konvencie, technológie a kultúrne predpoklady sú úplne odlišné, ako boli tie ich.

Čo ak by sme vám povedali, že každý z týchto filozofov ponúka hlbokú kontraintuitívnu perspektívu toho, ako sa stať lepším človekom a ako vytvoriť lepší svet? Čo keď vám povieme, že ak ich budete brať vážne, tak myšlienky objavené v týchto výnimočných textoch klasickej Číny majú potenciál transformovať spôsob akým žijete? Toto je ťažisková téma našej knihy: náuky týchto starobylých čínskych filozofov, ktorí odpovedali na problémy veľmi podobné tým našim, ponúkajú zásadné nové perspektívy pohľadu na to, ako žiť dobrý život.

Väčšina z nás si myslí, že robíme správne, ak nazrieme dovnútra, nájdeme samých seba a určíme, ako by mali naše životy vyzerať. Prídeme na to, aký druh kariéry by najlepšie vyhovoval našej osobnosti a sklonom. Rozmýšľame o tom, aký typ človeka by sa k nám najlepšie hodil.  A myslíme si, že keď objavíme tieto veci – naše skutočné ja, kariéru, ktorá k nám patrí a našu spriaznenú dušu – život bude napĺňajúci. Budeme sa starať o naše skutočné ja a žiť podľa plánu na šťastie, prosperovanie a osobné uspokojenie.

Či si to uvedomujeme alebo nie, táto vízia toho, ako si vybudovať dobrý život je zakorenená v histórii, konkrétne v 16. storočí v kalvínskych myšlienkach o predurčení, o vybranom „vyvolenom“ a Bohu, ktorý stanovil plán pre každého jednotlivca  a ten má byť naplnený. Kalvíni odmietli vykonávanie rituálu, ktorý považovali za prázdny a konvenčný a namiesto toho zdôrazňovali úprimnú vieru v toto vyššie božstvo. V súčasnosti už neuvažujeme v zmysle predurčenia, vybraného „vyvoleného“ alebo – niektorý z nás – ani v zmysle Boha. Ale veľa z nášho súčasného myslenia pochádza práve z dedičstva týchto ranných protestantských pohľadov.   

Mnohí z nás teraz veria, že každý by mal byť jedinečným indivíduom, ktoré pozná samo seba. Veríme, že by sme mali byť autentickí, lojálni pravde, ktorú v súčasnosti nemáme tendenciu hľadať vo vyššom božstve, ale vo svojom vnútri. Usilujeme sa žiť pre svoje ja, ktorým sa máme stať.

Ale čo ak nás tieto myšlienky, ktoré veríme, že obohacujú náš život, v skutočnosti limitujú?

Často filozofiu spájame s abstraktnými, až nepoužiteľnými ideami. Ale sila mysliteľov spomínaných v tejto knihe spočíva v skutočnosti, že často objasňovali svoje učenia prostredníctvom konkrétnych, bežných aspektov každodenného života. Verili, že práve na každodennej úrovni sa odohráva väčšia zmena a začína tu napĺňajúci život.

Pri tom, ako budeme týchto mysliteľov skúmať, dúfame, že im ponecháte priestor spochybniť niektoré zo svojich najváženejších názorov. Niektoré z ich myšlienok môžu intuitívne dávať zmysel, iné nie. Neočakávame nevyhnutne, že budete so všetkým prečítaným aj súhlasiť. Ale už samotné stretnutie s ideami takými odlišnými od našich vlastných, nám umožňuje spoznať, že naše predpoklady o dobrom spôsobe života sú iba jedným z mnohých súborov. A ak si raz toto uvedomíte, nemôžete sa vrátiť k svojmu starému životu nezmenení. (Michael Puett)