Mesiac: jún 2020

Malý a veľký svet

On 28. júna 2020

V článku Malý a veľký svet prinášam zopár náhľadov na knižku Biele miesta od Moniky Kompaníkovej. Napísala som ich nejaký čas potom, čo vyšla, takže je to veru už pár rokov…

A o čom teda tento príbeh je? 🙂

Mladá autorka Monika Kompaníková prichádza po svojom debute, zbierke poviedok Miesto pre samotu, s novelou Biele miesta – dojímavým, krehkým príbehom o samote, hľadaní zmyslu života, túžby po jeho naplnení a v neposlednom rade aj o rezignácii a zániku.

Rozprávanie sa dotýka života obyčajných, jednoduchých ľudí, najmä dvoch súrodencov Dávida a Terezy. Ich existencia je silne ovplyvnená detstvom stráveným v malej rázovitej dedine Medovarky, ale najmä pôsobením ich matky, odloženej, zabudnutej ženy postupne prichádzajúcej o rozum pod vplyvom samoty, vlastnej introvertnosti a nešťastia.

Dej novely sa nerozvíja, nenapreduje, akoby stál na jednom mieste. Vynárajú sa v ňom záblesky z minulosti, krátke epizódy z detských čias, zjavujúce sa v nechronologickom poradí, zdanlivo náhodne, tak, ako spomienky. V pozadí sa objavuje existencia a postupný zánik dediny Medovarky a paralelne život rómskej osady nazývanej rúbanisko, ktorá kontrastne s úpadkom rodného miesta postáv prejavuje životaschopnosť a expanziu. Z pôvodnej dediny a podobne i z rodného domu napokon zostane len „biele miesto“, či už na mape, alebo v srdciach hrdinov: „Aj tá cesta do dvoch rokov zarastie. O dva roky ju už nenájdete, o čo sa stavíte! V nových mapách už bude len biely fľak.“

Matka Agáta predstavuje silný element v rozprávaní a je vykreslená s prvkami tajomna vyvolaného neschopnosťou komunikovať s okolím a taktiež jej chabými znalosťami o svete „vonku“. Vníma iba svoj „malý svet“, ktorého rozmery sa dajú ohraničiť rozlohou spomínanej dedinky, ba dokonca plotom obklopujúcim jej malý pozemok. Táto simplexná žena trpí nespravodlivosťou života, proti ktorému sa však nikdy nedokázala postaviť, až nakoniec úplne rezignovala. Napokon zomiera tak, ako žila – nepoznaná, osamotená a nepochopená. Zostáva po nej iba denník vysvetľujúci málo z jej „záhadnej existencie“. Obsahuje predovšetkým výmysly, praktické zápisky a úryvky z modlitieb, stáva sa však prostriedkom na evokáciu spomienok a vyvoláva potrebu odhaliť záhadu muža zakopaného niekde pri dome.

Podobne ako matka, aj jej deti sú konfrontované s protikladom veľkého a malého, „poznaného“ sveta a najmä s neschopnosťou ovplyvniť jeho beh. Postupne však unikajú z jej područia, hľadajú si vlastnú cestu, po tom, čo sa vyrovnávajú so spomienkami.

Text Moniky Kompaníkovej je naplnený bezmocnosťou, dezilúziou a vnútorným osamotením indivídua vo „veľkom svete“. Je to príbeh, ktorý sa zameriava na duševné prežívanie postáv, ich pocitový svet a (ne)schopnosť vyrovnávať sa so skutočnosťou.

I keď sa mi občas pri čítaní zdalo, že aj samotný text má „biele miesta“, bol to zaujímavý zážitok. A príťažlivá je aj ďalšia knižka Moniky Kompaníkovej – román Piata loď. Tento príbeh bol aj sfilmovaný a preložený napríklad do rumunčiny. Po rumunsky si ho môžete prečítať vďaka prekladateľke Helliane Ianculescu pod názvom A Cincea Corabie.

Básnik hľadania a odhaľovania

By Lucianna

On 17. júna 2020

In Recenzovňa

Pravdupovediac, už si nespomínam, ako som sa k tejto knižke dostala. Ale som rada, že to tak bolo:) Teším sa aj, že poeti a poézia stále ešte žijú a niekto nachádza odvahu vydávať aj básnické zbierky. Mainstream to veru nie je, avšak niekto si v tom nájde zaľúbenie. Verím.

Rudo Režnák : Hľadať kameň , (vydané vlastným nákladom), Bratislava 2007, 34 s.

Útla zbieročka Hľadať kameň od Ruda Režnáka sa dá nazvať pokusom o poodhalenie základných pilierov ľudského života. Lyrický subjekt opojený poéziou – presnejšie konkrétnym tvorivým aktom – sa nám snaží tlmočiť svoju (životnú) filozofiu poznačenú horúčkovitým pátraním po zmysle alebo princípoch existencie, i po mieste a čase na zemi.

Myšlienkový obsah zbierky je nasýtený a vyžaduje si pozorného a vyspelého čitateľa. Na interpretáciu väčšiny textov je potrebné poznať naozaj široký kontext, pričom význam veršov je bez neho zahmlený a nemôžeme sa nechať oklamať ani ich jednoduchou formou. Ak však potrebnou kompetenciou disponujeme, postupne spolu s básnikom „vykopávame“ či „hľadáme kameň“, teda v najširšom zmysle to, čo je podstatné.

Sám lyrický subjekt vyjadruje zámer podať „svedectvo o tomto svete“ a jeho prostredníctvom vydáva aj svedectvo o sebe. Prezentuje svoj vzťah k životu, poézii, láske, Bohu, ako i vlastné pravdy. Robí tak cez svojskú obraznosť dosahovanú najmä miešaním konvenčných a invenčných obrazov, ich rôznymi modifikáciami a variáciami. Využíva účelnú hru so slovami a sémantikou

(„oproti všetkým trampotám
ty spievaš a ja žblnkotám

a navzdor lesným príšerám
ty veríš a ja vyvieram“)

a zároveň aj stupňovanie a pointovanie textov.

Pre túto lyriku je evidentná inklinácia ku kultúre a tradícii, ako i snaha vtisnúť jej vlastnú, osobitú pečať. Subjekt si uvedomuje, že nepíše o nových témach

(„Čo povedať
keď všetko už bolo povedané
a to čo nebolo
sa nedá“)

a v jeho repertoári sa okrem už spomínaných motívov objavujú – okrem iných – smrť, utrpenie, večnosť, sny, pravda alebo krása. Pozoruhodné je napríklad uchopenie lásky disponujúcej v zbierke viacerými podobami – od vyjadrenia jej podstaty

(„Láska je vraj to čo sa tratí
Čo hynie v temnote
Pád zo závratí do závratí
A pravda v nahote)

až po zosobnenú formu lásky bez dôvery.

Výrazná je aj prítomnosť živlov, predovšetkým ohňa, ale i vody a zeme, ktoré mnohokrát na motivickej úrovni koexistujú:

„nenapraviteľný horiaci
milenče vôd a lesov
s očami tmy
čo zem si znenávidel“.

Oheň tvorí základ všetkého, spája sa najmä s večnosťou, smrťou, ale i vášňou, voda predstavuje slobodu a viaže sa so snami, zem zasa reprezentuje stabilitu, hmatateľnú matériu, je spojivom s minulosťou a zároveň úkrytom hľadaného kameňa.

Sledovaná intelektuálna poézia otvára – navzdory svojej skratkovitosti – široký interpretačný priestor. Pátranie po živote – ktorý je vlastne „cestou od popola k prachu“ – sa uskutočňuje cez vlastné nazeranie a skúsenosti v súčinnosti s dávno nadobudnutým poznaním našich predkov, čoho dôsledkom je výrazná aluzívnosť.

I keď „básnikova harfa zavše klame“, lyrika mladého poetu docta Ruda Režnáka je uveriteľná a mnohým určite i blízka. Za polytematickosťou sa skrýva jeden tón, poznačený odkrývaním – rozumom či srdcom – neodhalených skutočností, a verím, že toto zanecháva výraznú ozvenu aj vo vlastnom, hľadajúcom vedomí.

Recenzia je uverejnená aj na stránke http://www.iliteratura.cz/Clanek/25183/reznak-rudo-hladat-kamen

Obrázok je ilustračný a vďaka patrí ~

<a href=“https://www.freepik.com/free-photos-vectors/arrow“>Arrow photo created by wirestock – www.freepik.com</a>

Ajurvéda – jedna z ciest k zdraviu

By Lucianna

On 13. júna 2020

In Článkovňa

Článok o Ajurvéde mi pôvodne vyšiel v časopise Vitalita (vo februári 2017). Zdieľam ho s vami v pôvodnom znení – teda bez redakčných zmien.

Jeho vznik bol celkom dobrodružný, ba dokonca aj zábavný. Vydala som sa totiž v auguste 2016 na ajurvédsky ozdravný pobyt do indickej Keraly. Ocitla som sa na krásnom mieste s dlhou históriou hneď pri mori. Privítali ma čerstvým kokosom, zavesili mi na krk veniec z jasmínu a tá príroda a vôňa okolo! Skrátka, mala som pocit, že som sa ocitla na inej planéte… Alebo aspoň v akejsi zvláštnej bubline, ktorá bola naplnená svojou vlastnou energiou a zvyšok sveta ju vôbec nezaujímal. Bol to veľmi príjemný pocit.

Po pár dňoch na tomto rozprávkovom mieste, kde som si zažívala proces panchakarmy (ajurvédskej očistnej metódy) mi napadlo, že by som mohla spraviť interview s niektorým z lekárov o tom, ako oni vnímajú ajurvédu. Mala som kopec otázok a myšlienku podeliť sa o odpovede aj s vami.

Spýtala som sa teda jednej z lekárok, či by to šlo. Odpovedala mi, že sa spýta a dá mi vedieť. Juuj! Nevedela som veru, čo môj nápad vyvolá. Zobrali to veľmi vážne – hovorila som s manažérom, potom s riaditeľkou, poukazovali mi viaceré rezorty, zoznámili ma s históriou nielen ajurvédy, ale aj ich centier. Bola som veľmi vďačná a neprestávala som sa diviť. A napokon sme sa stretli s lekármi pri príjemnom rozhovore, ktorý si v skrátenej podobe môžete prečítať. Aj s mojim krátkym úvodom.

Aby som nezabudla! Za fotografie vďačím Manaltheeram Somatheeram Ayurveda Group.

V súčasnosti existuje veľa spôsobov ako sa starať o svoje zdravie a rozvíjať zdravý životný štýl. Stretávame sa s rozličnými prístupmi, návodmi a odporúčaniami ako dbať o svoje telo, myseľ i emocionálnu či duševnú stránku osobnosti. Z rozličných zdrojov sa dozvedáme ako sa najlepšie udržiavať v správnej kondícii, aká životospráva nám pomáha, aké jedlo je pre nás vhodné, čo robiť, keď sa objaví nejaká choroba a podobne. Well-being, pohodové prežívanie alebo inak aj zdravý životný štýl prirodzene priťahuje stále viac záujemcov a priaznivcov. Chceme sa o seba starať a prajeme si prekvitať doslova v každom čase a období svojich životov.

Jednou z najstarších náuk na svete, ktorá sa všestranne zaoberá zdravým ľudským prežívaním, prevenciou a zároveň aj liečením je Ajurvéda. Obľúbenosť tejto starobylej, tajomnej a účinnej disciplíny v poslednej dobe výrazne vzrástla aj v západných krajinách, kam sa rozširuje zo svojej rodnej Indie alebo mnohí za ňou radi cestujú do jej pôvodných destinácií. Zaváňajúca svojou exotickosťou nám vie ponúknuť veľmi praktické a užitočné rady, ktoré môžeme jednoducho začleniť do svojich každodenných životov. A tak, ako vo všetkých disciplínach, aj v rámci ajurvédy si môžeme nájsť to, čo je dobré a správne práve pre našu osobnosť a obohatiť svoje prežívanie v pozitívnom zmysle.

Na zopár základných a zaujímavých otázok týkajúcich sa ajurvédy sme sa spýtali priamo ajurvédskych odborníkov a lekárov z vynikajúceho tradičného centra, ktoré sa nachádza v jednom z rodísk ajurvédy v Kerale, v južnej Indii. Za odpovede ďakujeme Dr. Binu B. Nair, Dr. Hemalatha S., Dr. Karthika B. Nair Bams., Dr. Sooraj P. R. Bams z Manaltheeram Somatheeram Ayurveda Group.

1. Na úvod by som sa veľmi rada spýtala, ako by ste laikovi v stručnosti priblížili ajurvédu a prečo je vlastne taká výnimočná?

Sanskritské slovo ajurvéda je zložené z dvoch slov: aju a véda. Aju znamená život a véda je znalosť alebo veda. Môžeme teda povedať, že ajurvéda je vedou o živote. Definuje zdravie a faktory potrebné k jeho zachovávaniu a rozvíjaniu. Zdravie je pritom dôležité k užívaniu si všetkých svetských radostí v správnej miere a rozvíjanie pozitívneho mentálneho zdravia je základom pre dosiahnutie stavu večného a najvyššieho šťastia, ktoré sa nazýva moksha.

Určuje aj, čo prispieva k šťastnému alebo naopak k nešťastnému životu a poskytuje prehľad o tom, čo je prospešné a na druhej strane nezdravé. V krátkosti povedané, ajurvéda sa podrobne zaoberá všetkými aspektmi ľudského života.

2. Ako vlastne ajurvéda vznikla? Môžete nám v krátkosti priblížiť jej históriu?

Ajurvéda ako veda o živote je nekonečná a nemá začiatok ani koniec. Z nášho hľadiska sú bez začiatku a konca aj život, intelekt, duša i vesmír. Neexistuje čas, kedy by prúd života alebo inteligencie neprúdil. Prirodzene aj veda, ktorá sa životom zaoberá a koexistuje s ním, je večná.

Podľa hinduistickej mytológie za počiatok vesmíru a všetkých vied zodpovedá boh Brahma. Védy, ktorých jadro tvorí Rigvéda, Jadžurvéda, Sámavéda a Atharvavéda a nájdeme v nich starovekú múdrosť, boli odovzdávané z generácie na generáciu ústnou formou, až kým napokon neboli zapísané. Ajurvéda je súčasťou Atharvavédy a jej vek sa odhaduje na 8000 rokov. Z mytologického hľadiska pochádza ajurvéda od boha Brahmu, ktorý ju sprostredkoval Drakšovi Pradžapatimu a ten ju zasa odovzdal dvojčatám Ašvini Kumár. Tí učenie posunuli zasa ďalej, aby bolo študované, praktizované a propagované viacerými svätcami a učencami.

Dva hlavné piliere súčasnej ajurvédskej múdrosti nachádzame v dvoch rozsiahlych spisoch Čaraka Samhita a Šušrut Samhita, ktoré sa objavili približne na počiatku prvého storočia pred n. l. Čaraka Samhita zostáva v popredí a zameriava sa na vnútornú ajurvédsku medicínu tela a mysle. Poznanie ajurvédskej chirurgie a detaily jej techník, ktoré obsahovala Šušrut Samitha, sú pre nás dnes stratené, keďže tieto praktiky boli pozastavené na konci Budhovho života.

3. Čo je hlavným cieľom ajurvédy? Inak povedané, čo môžeme jej prostredníctvom dosiahnuť?

Cieľom ajurvédy je poskytnúť pokyny pre udržiavanie a upevňovanie zdravia ako aj na prevenciu a liečenie chorôb. Inak povedané jej zmyslom je opísať všetky metódy a prostriedky pre neustále udržiavanie homeostázy organizmu, teda vyrovnaného stavu troch energetických charakteristík alebo dóš nazývaných váta, pitha a kapha.

Jej aplikácia môže byť rozdelená na štyri štádiá:

1. Liečenie chorôb

2. Upevňovanie ideálnej telesnej konštitúcie

3. zlepšovanie kvality tkanív

4. zlepšovanie kvality a sily mysle, aby človek mohol dosiahnuť stav najvyššieho a večného šťastia nazývaného mókša.

Ajurvéda kladie dôraz na zdravý, dlhý život v harmónii s prírodou. Nebola napísaná preto, aby prinášala hmotný zisk, či poskytovala potešenie. Ako sme už spomínali, bola napísaná učencami, ktorí sa nemohli pozerať na utrpenie chorých ľudí a ich jediným poslaním bolo navrátiť im zdravie a šťastie.

4. V západných krajinách poznáme ľudské telo z pohľadu súčasnej modernej medicíny a vedy. Ako však vníma ľudské telo ajurvéda?

Ajurvéda verí, že všetko vo vesmíre sa skladá z piatich základných elementov éteru, vzduchu, ohňa, vody a zeme. Tieto elementy formujú v našich telách tri energie, ktoré nazývame dóše. Váta dóša vzniká kombináciou éteru (priestoru, neba) a vzduchu, pitta dóša pozostáva z ohňa a vody a kapha dóšu formuje zem a voda.

Z elementov sa skladá aj jedlo, ktoré konzumujeme, takže podľa toho, čo jeme sú vyživované, zásobované a vytvárané aj dóše, funkčné tkanivá (dhatus) a odpadové látky (malas). Keď je medzi dóšami harmónia vzniká aj správne fungovanie a produkcia v rámci tkanív a takisto aj normálne vylučovanie odpadových látok.

Ajurvéda považuje každého jednotlivca za unikátneho s tým, že niektorá z dóš je zvýraznená. Faktor dóši je zodpovedný za rôznorodé atribúty ľudského tela ako je napríklad farba pokožky, telesná stavba, svalová sila, imunita, trávenie a podobne. Zaujímavé je aj to, že psychické prejavy ako hnev, strach a iné taktiež závisia na zdôraznenej dóši.

5. Ako vnímate vzťah medzi ajurvédou a modernou medicínou?

Cieľ ajurvédy a modernej medicíny je rovnaký – zlepšiť kvalitu ľudského života. Existujú rozdiely v náhľadoch, ale zámery sa v zásade zhodujú.

Oba liečebné systémy sú komplementárne a napomáhajú ľudskému druhu viesť kvalitný život. Ajurvédske koncepty ako pančakarma (očista tela) a rasajana (omladzovanie) môžu ľuďom pomôcť detoxikovať systém, spomaliť proces starnutia a zvýšiť imunitu a predchádzať tak rozličným chorobám.

Moderná medicína môže tieto koncepty využiť napríklad na zlepšenie služieb poskytovaných v nemocniciach. Ajurvéda zasa využíva moderné diagnostické prostriedky alebo najnovšie objavy na precíznu diagnózu a plánovanie účinnejších liečebných programov. Z toho vyplýva, že oba systémy sa vedia účinne dopĺňať a vzájomne si odborne prispieť v záujme lepšej budúcnosti ľudstva.

6. Akými spôsobmi dosahujete svoje ciele? Ajurvéda predstavuje holistický prístup – čo to vlastne znamená?

Keď je človek zdravý, znamená to, že tri energie – dóše sú v harmónii, vo vyrovnanom stave. Tráviaci oheň (agni) funguje normálne, takže sedem tkanív sa formuje správne a metabolické vedľajšie produkty sú vylučované viac-menej pravidelne. Ak je niekde v rámci týchto troch vrstiev nerovnováha, prejavuje sa to v podobe nejakej choroby alebo iných zdravotných problémov.

Vďaka našim nesprávnym stravovacím návykom, životným štýlom a zmenám v životnom prostredí vznikajú podľa ajurvédy v našich telách rôzne toxické látky a spôsobujú narušenie harmónie a vyrovnanosti medzi dóšami, dhatus, malas a agni, čo vedie k zdravotným ťažkostiam a chorobám.

Porušenie dóš je hlavným príčinným faktorom choroby. Môžu byť porušené predovšetkým dvoma spôsobmi – normálne a abnormálne. Normálne porušenie je zapríčinené nevyhnutnými a prirodzenými faktormi ako napríklad sezónnymi zmenami a rozličnými stavmi trávenia. Tento typ porušenia je ľahko liečiteľný a často ustúpi aj sám od seba. Abnormálne porušenie dóš je spôsobené zámerným vystavovaním sa špecifickým externým a interným faktorom. Patrí sem napríklad zneužívanie funkcií zmyslových orgánov, nesprávne telesné návyky, potláčanie telesných potrieb, nezdravé stravovanie, vyhýbanie sa sezónnym a denným režimom, nekompatibilné kombinácie jedál, nedostatok starostlivosti o telo a udržiavanie zdravia, neustále vystavovanie mysle negatívnym pocitom ako je nenásytnosť, závisť, hnev a podobne.

Liečba v rámci ajurvédy sa v prvom rade člení na dva základné typy: Shodana chikitsa (očistná terapia) a Shamana chikitsa (zmierňujúca terapia). V rámci zmierňujúcej terapie sa rovnováha navodzuje vnútorným užívaním bylinných prípravkov a úpravou stravovania. Používa sa v prípade minimálneho narušenia stavu dóš. V rámci očistnej terapie eliminujeme vonkajšie príčinné faktory choroby (napr. toxíny) pomocou piatich liečebných procedúr, ktoré inak nazývame aj pančakarma.

7. Aké choroby sa dajú liečiť pomocou ajurvédy?

Ajurvéda verí, že nech sú symptómy akékoľvek, hlavnou príčinou choroby je nerovnováha v dóšach a tá môže mať kvantitatívny alebo kvalitatívny charakter. Aby ajurvédsky špecialista mohol zistiť patofyziológiu choroby, snaží sa pochopiť stav dóš pacienta so zohľadnením jeho telesnej stavby a druhu choroby. To znamená, že zisťuje, ktorá dóša v tele prevláda a následne, ktorá dóša prevláda pri danej chorobe. Liečebný plán bude smerovať dvoma rozdielnymi smermi s rovnakým cieľom. Jedným sa snažíme zastaviť postup choroby a upokojiť symptómy a druhým privádzame dóše do stavu harmónie. Plán pozostáva z očisty tela, omladzovacej kúry a vnútornej liečby medikamentmi.

Ajurvédskou liečbou môže byť zvládnutá akákoľvek choroba bez ohľadu na názvoslovie či symptómy, okrem naliehavých prípadov akými sú napríklad srdcová zástava alebo poruchy spôsobené rôznymi nehodami a pod. Úspešnosť závisí na mnohých faktoroch, napríklad na stave dóš a choroby či kooperácii s pacientom, pretože prístup je holistický a typ mysle pacienta taktiež zohráva významnú rolu v liečebnom procese.

8. Predstavme si teraz niekoho, kto by rád začal s ajurvédskou liečbou. Čo by ste takému človeku odporučili ako prvý krok?

Výber liečby v prvom rade závisí na telesnom type a zdravotnom stave jednotlivca. Niekedy aj človek s celkovo dobrým zdravotným stavom môže potrebovať očistu tela, čo opäť závisí od porušenia dóš. Pre niektorých klientov, ktorých dóše sú vo vyrovnanom stave, môže úplne stačiť omladzovacia liečba pre udržiavanie energií v harmónii. Každá procedúra v rámci pančakarmy je vhodná pre špecifické podmienky dóš a taktiež pre konkrétnych klientov. Vhodnosť procedúr môžeme s istotou určiť až po detailnej konzultácii, ktorá zahŕňa pozorovanie, rozhovor a vyšetrenie. Na úvod odporúčame zväčša istý typ očistného alebo omladzovacieho programu minimálne na dva týždne.

9. Ajurvéda je v úzkom vzťahu s jogou a meditáciou. Mohli by ste nám túto súvislosť trošku priblížiť? Prečo je dobré praktizovať jogu a meditáciu v našich každodenných životoch?

Ajurvéda, joga a meditácia majú spoločný pôvod v starodávnej indickej filozofii. Všetky tri systémy pomáhajú človeku nazrieť do svojho vnútra, identifikovať sa a zmeniť svoje návyky alebo životný štýl, aby mohol dosiahnuť zdravie, ktoré mu spätne pomáha dosiahnuť štyri životné ciele – dharmu, arthu, kamu a mókšu. Definícia zdravia v ajurvéde vysvetľuje harmóniu mysle a duše spolu s rovnováhou dóš a dhatus. Keď popri ajurvédskej liečbe absolvujete aj jogu a meditáciu, povedie to k ľahšiemu vyrovnaniu dóš. Joga a meditácia vám zároveň pomôže žiť disciplinovane, teda aj zdravšie.

V ajurvéde je každá choroba považovaná za psychosomatickú, čo znamená, že zdravá myseľ je vzájomne prepojená so zdravým telom. Pravidelným praktizovaním jogy a meditácie si môžete udržať svoje zdravie spolu s režimom a rutinou, ktorá vám vyhovuje. Pomaly sa stávate uvedomelejšími a vedome si sami udržiavate rovnováhu medzi telom a mysľou.

10. Nakoniec by som sa veľmi rada spýtala, čo by ste nám z pohľadu ajurvédy odporučili pre našu životnú pohodu? Máte pre nás nejaké “zdravé tipy”?

Ajurvéda opisuje tri piliere života – jedlo, spánok a sexuálny život, ktoré podporujú normálny život v primeranom zdraví. Dôležité je pochopenie vášho tela a mysle, aké jedlo a spánkový režim sú vhodné pre váš telesný typ a udržiavanie zdravého sexuálneho života. Tieto tri faktory sú podstatné pre vedenie šťastného života. Dôležitú úlohu na ceste za životným blahom zohráva predovšetkým snaha nevystavovať svoju myseľ negatívnym podnetom, udržiavať zdravý vzťah s rodinou a spoločnosťou a snažiť sa žiť v harmónii s prírodou.

A nakoniec zopár praktických tipov, ktoré ľahko a jednoducho môžete začleniť do svojho každodenného života:

Plánujte si svoj deň
Vstávajte skoro ráno
Na prázdny žalúdok si dajte pohár alebo dva teplej vody. Je to dobré na prečistenie systému a odstránenie toxických látok z organizmu.
Zameditujte si, robte dychové cvičenia, jogu alebo nejaké iné cvičenie. Vaše telo sa stane ľahším, pružnejším, čo pomáha aj krvnému obehu. Prinesie vám to sviežosť a cvičenie pomôže zmierniť únavu. Môžete si dať aj olejovú masáž, ktorá posilní vaše telo a je dobrá na celkové uvoľnenie.
Dajte si sprchu.
Keď jete, koncentrujte sa na jedlo a nepozerajte pri tom televíziu, nediskutujte a pod.
Jedzte pravidelne približne v rovnakom čase
Jedzte čerstvé jedlo a vyhýbajte sa rýchlym občerstveniam a jedlám s konzervačnými látkami
Dajte prednosť vegetariánskemu jedlu pred nevegeteriánskym.
Upokojte svoju myseľ.
Večerajte skoro a je lepšie, ak je večer jedlo varené
Dostatočne spite a snažte sa ísť spať skoro. Spravte si z toho zvyk, takže bude pre vaše telo ľahšie prispôsobiť sa a nájsť svoju harmóniu.

O duchoch a šamanoch

By Lucianna

On 9. júna 2020

In Recenzovňa

Marek Vadas je jedným z mojich najobľúbenejších slovenských autorov. Ponúkam vám zopár svojich náhľadov na jeho knižku Liečiteľ.

Poviedky z knihy Mareka Vadasa Liečiteľ sú prekvapivé a často pôsobia neočakávane.

Sú to minipríbehy vyčnievajúce z radu všednosti, s vlastným nábojom, ktorý čitateľa nielen pobaví, ale aj naplní čímsi hlbším, nadskutočným.

Témy poviedok sú pre nás exotické, dovezené z Afriky, ktorá sa bežne spája s prívlastkami slnečná, čierna, alebo aj rozmanitá, či dokonca záhadná.

Rozprávačmi sa stávajú domorodí obyvatelia – jednoduchí ľudia, vykresľujúci svoje životné skúsenosti – banálne, výnimočné, nadprirodzené. Nie sú však jedinými narátormi, pretože túto funkciu na seba sporadicky preberajú turista alebo aj dieťa.

Väčšina poviedok sa odohráva v nadprirodzenom svete plnom duchov, bohov, zázračných stromov, liečiteľov – šamanov. Ich pointy sú prekvapujúce a v niektorých prípadoch zámerne nedokončené. K týmto príbehom patria aj texty mýtického či absurdného charakteru. Vťahujú čitateľa do imaginárnych priestorov, kde sa zapája jeho fantázia a predstavivosť. Takýmto mýtom je i príbeh o vzniku smrti: “Starena nielenže zjedla jed, ale keď rozvinula banánovníkový list, vypustila na svet aj zlo. Veď keď ide len o to oživiť človeka, bylín v lese by sa našlo dosť. V celej veľkej rodine muža sa však v tento deň začali spory a hádky a ľudia začali zomierať.“

Vadasova kniha Liečiteľ je cenným prírastkom do súčasnej slovenskej literatúry, ktorá si s určitosťou – aj vďaka svojskému rozprávačskému prístupu – nájde svojich nadšených čitateľov. Porotu Anasoft litera v roku 2007 oslovila natoľko, že sa stala najlepšou prózou roka 2006.

Táto krátka recenzia mi vyšla v roku 2007 v Hospodárskych novinách. Trošku som jej text aktualizovala.

A len tak na okraj – tak sa mi zdá, že môj záujem o šamanizmus siaha ďalej, ako som si myslela;)

Cesta

By Lucianna

On 6. júna 2020

In Svet prekladov

Kniha Cesta – čo nás môžu naučiť čínski filozofi o umení života od harvardského profesora Michaela Puetta a jeho spoluautorky Christine Gross-Loh, ktorú som mala česť prekladať, je výnimočným pohľadom na starú čínsku filozofiu. Svojim spracovaním zameraným na využitie myšlienok tradičných čínskych filozofov v dnešnej dobe, sa nám môže dostať až pod kožu. Ako sa to tejto knižke – dostupnej a populárnej v rôznych častiach sveta – tak presvedčivo darí?

Profesor Michael Puett, ako sa dozvedáme hneď v úvode, každoročne otvára svoj kurz venovaný klasickej čínskej filozofii odvážnym prísľubom: „Ak budete brať myšlienky v týchto textoch vážne, zmenia váš život.“ Túto výzvu študenti očividne radi prijímajú a kurz je jedným z najobľúbenejších na Harvarde a navštevuje ho ročne približne sedemsto študentov.

Najdôležitejší však azda je spôsob podania týchto myšlienok a dôraz na možnosť ich využitia v praxi nášho každodenného života. Na stránkach knižky pred nami ožívajú rozličné pohľady na svet a tým aj naše súčasné vnímanie sveta môže nadobudnúť nový rozmer. Stáva sa jedným z mnohých pohľadov a postupne zisťujeme, ako ho môžeme zmeniť, pretvoriť, kultivovať či vylepšiť. Nie však v abstraktnej rovine, ale v úplne konkrétnych situáciách nášho všedného života v okruhu našich blízkych a ľudí, s ktorými sa stretávame. A je len na každom z nás, ako a či tieto myšlienky prijme, nechá ich pozmeniť svoje vnímanie reality a prejde tak transformáciou svojej osobnosti. Neočakávajte však predstavu modernej transformácie, ale skôr výzvy zamerané na naše každodenné správanie, rituály, spôsoby, starostlivosť o seba a svoje okolie.

Spolu s myšlienkami klasickej čínskej filozofie sa stretávame aj s ich tvorcami. Čínski myslitelia vystupujú pred nami ako reálne postavy majúce svoje vlastné životy, cítenie, myslenie a skúsenosti, na základe ktorých stavali svoje filozofické úvahy. Stretneme sa s Konfuciom, Menciom, Lao’c, Čuang-c‘, Sün-c’ a mnohými ďalšími historickými osobnosťami, ktoré v rozličných dobách formovali myslenie ľudstva. Michael Puett tu vnímavo prepája myšlienkové dedičstvo v paralelách, podobnostiach i rozdieloch a ukazuje, že nezávisle od miesta a času sa určité idey objavujú alebo vracajú a dotvárajú mozaiku nášho vedomia a posúvajú ho k novým možnostiam.

Konfuciov výrok v úvode knižky vraví: Nie cesta rozširuje ľudí, to ľudia rozširujú cestu. Mám pocit, že podobný účinok môže mať prečítanie knižky Cesta na naše vedomie a vnímanie. Ak jej to samozrejme dovolíme.

Mrknite sa na úvod a keď sa vám zapáči, knižka je ešte stále dostupná: https://www.noxi.sk/cesta/ 😉

Úvod

Konfucius. Mencius. Lao-c‘. Čuang-c‘. Sun-c’. Niektorí z týchto mysliteľov vám môžu byť známi, o ostatných ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Jeden z nich bol pôvodne byrokratom, z ktorého sa stal učiteľ, čo strávil svoj život vyučovaním úzkeho okruhu učeníkov. Druhý prechádzal z regiónu do regiónu a poskytoval rady lokálnym vládcom. A ďalší bol neskôr považovaný za boha. Ich životy a spisy sa nám dnes zdajú tajomné, veľmi vzdialené od našich moderných životov.

Napokon, čo nás môžu naučiť čínski filozofi, ktorí žili pred dvetisíc rokmi, o umení žiť? Pravdepodobne o nich zmýšľate, ak vôbec, ako o vyrovnaných múdrych mužoch, čo prednášali všedné frázy o harmónii a prírode. Pričom v súčasnosti vedieme dynamické, slobodné, moderné životy. Naše hodnoty, konvencie, technológie a kultúrne predpoklady sú úplne odlišné, ako boli tie ich.

Čo ak by sme vám povedali, že každý z týchto filozofov ponúka hlbokú kontraintuitívnu perspektívu toho, ako sa stať lepším človekom a ako vytvoriť lepší svet? Čo keď vám povieme, že ak ich budete brať vážne, tak myšlienky objavené v týchto výnimočných textoch klasickej Číny majú potenciál transformovať spôsob akým žijete? Toto je ťažisková téma našej knihy: náuky týchto starobylých čínskych filozofov, ktorí odpovedali na problémy veľmi podobné tým našim, ponúkajú zásadné nové perspektívy pohľadu na to, ako žiť dobrý život.

Väčšina z nás si myslí, že robíme správne, ak nazrieme dovnútra, nájdeme samých seba a určíme, ako by mali naše životy vyzerať. Prídeme na to, aký druh kariéry by najlepšie vyhovoval našej osobnosti a sklonom. Rozmýšľame o tom, aký typ človeka by sa k nám najlepšie hodil. A myslíme si, že keď objavíme tieto veci – naše skutočné ja, kariéru, ktorá k nám patrí a našu spriaznenú dušu – život bude napĺňajúci. Budeme sa starať o naše skutočné ja a žiť podľa plánu na šťastie, prosperovanie a osobné uspokojenie.

Či si to uvedomujeme alebo nie, táto vízia toho, ako si vybudovať dobrý život je zakorenená v histórii, konkrétne v 16. storočí v kalvínskych myšlienkach o predurčení, o vybranom „vyvolenom“ a Bohu, ktorý stanovil plán pre každého jednotlivca a ten má byť naplnený. Kalvíni odmietli vykonávanie rituálu, ktorý považovali za prázdny a konvenčný a namiesto toho zdôrazňovali úprimnú vieru v toto vyššie božstvo. V súčasnosti už neuvažujeme v zmysle predurčenia, vybraného „vyvoleného“ alebo – niektorý z nás – ani v zmysle Boha. Ale veľa z nášho súčasného myslenia pochádza práve z dedičstva týchto ranných protestantských pohľadov.

Mnohí z nás teraz veria, že každý by mal byť jedinečným indivíduom, ktoré pozná samo seba. Veríme, že by sme mali byť autentickí, lojálni pravde, ktorú v súčasnosti nemáme tendenciu hľadať vo vyššom božstve, ale vo svojom vnútri. Usilujeme sa žiť pre svoje ja, ktorým sa máme stať.

Ale čo ak nás tieto myšlienky, ktoré veríme, že obohacujú náš život, v skutočnosti limitujú?

Často filozofiu spájame s abstraktnými, až nepoužiteľnými ideami. Ale sila mysliteľov spomínaných v tejto knihe spočíva v skutočnosti, že často objasňovali svoje učenia prostredníctvom konkrétnych, bežných aspektov každodenného života. Verili, že práve na každodennej úrovni sa odohráva väčšia zmena a začína tu napĺňajúci život.

Pri tom, ako budeme týchto mysliteľov skúmať, dúfame, že im ponecháte priestor spochybniť niektoré zo svojich najváženejších názorov. Niektoré z ich myšlienok môžu intuitívne dávať zmysel, iné nie. Neočakávame nevyhnutne, že budete so všetkým prečítaným aj súhlasiť. Ale už samotné stretnutie s ideami takými odlišnými od našich vlastných, nám umožňuje spoznať, že naše predpoklady o dobrom spôsobe života sú iba jedným z mnohých súborov. A ak si raz toto uvedomíte, nemôžete sa vrátiť k svojmu starému životu nezmenení. (Michael Puett)

Nebojte sa povedať NIE

By Lucianna

On 6. júna 2020

In Svet prekladov

Nebojte sa povedať NIE, knižka, ktorú som v roku 2015 prekladala pre vydavateľstvo NOXI. Nebol to veru jednoduchý proces, ale veľa som sa pri ňom naučila. Ako koniec-koncov pri každom procese. A asi to poznáte – tie prvé snahy sú zväčša najťažšie.

Knižka sa veľmi dobre číta a myslím si, že prináša mnoho zaujímavých podnetov na zamyslenie. A nájdete v nej nielen podnety! Autori James Altucher a Claudia Azula Altucher do nej zakomponovali aj cvičenia, ktoré si môžete praktizovať kedykoľvk a kdekoľvek. A mnohé z nich sú aj celkom zábavné.

Knižka nám môže pomôcť aj na ceste k sebe. Môže byť barličkou v situáciách, keď sa učíme povedať nie sebe a druhým. Nie vtedy, keď ho túžime vysloviť, ale z akéhosi čudného dôvodu hovoríme áno… Poznáte to? (Ja veľmi dobre;)

Môžete si prečítať úryvok z knižky a keď vás to osloví mrknúť na stránku vydavateľstva NOXI:

https://www.noxi.sk/nebojte-sa-povedat-nie/

Druhé najmocnejšie slovo

JAMES: Všetci robíme chyby, ktoré neskôr ľutujeme. Vymeníme jedno zamestnanie za horšie. Kúpime dom a potom ho predáme so stratou. Stratíme veľa peňazí.

Podvádzame alebo nejakým spôsobom zradíme svojich partnerov a potom prídeme o rodinu, deti a majetky a skončíme sami s túžbou po náklonnosti. Alebo ešte horšie, nás niekto zradí.

Jeme nezdravé jedlá a skončíme so zažívacími problémami. A samozrejme vieme, že sa tieto prvotné problémy zhoršujú s vekom: rakovina, Alzheimerova choroba, cukrovka a tak ďalej.

Trávime čas s ľuďmi, ktorí nás neinšpirujú.

Raz nám ktosi napísal: „Uplatňujem všetky veci, ktoré radíte a napádajú mi kvantá myšlienok ako zlepšiť svoj život. Jediným problémom je, že keď idem piť so svojimi priateľmi v piatok večer, všetci sa mojim nápadom smejú. Čo by som mal urobiť?“

Odpísali sme: „Jednoduché riešenie: v piatok večer zostaň doma.“

Nikdy viac sme o ňom nepočuli.

Ale toto nie sú chyby hodné ľútosti. Toto znamená byť človekom. Byť človekom je veľmi komplikované.

Najťažšou vecou, ktorú sme kedy museli urobiť, je narodiť sa. Od tohto momentu sme hladní. Nie je to iba o jedle, sme hladní po skúsenostiach, potešení, po mnohých veciach, ktoré nám nemôžu byť dopriate. Nikdy. A aj tak po nich stále bažíme.

Niekedy sa zdá, že sa všetci usmievajú a sú šťastní a my sa čudujeme ako to môžu tak dobre predstierať. Tie úsmevy vyzerajú ako otvory na umelých maskách. Nemôžeme uveriť, že sú pravé.

Žijeme v sne, ktorý sme vytvorili. A keď povieme „my“, myslíme tým autorov tejto knižky. Koľkokrát sme si v minulosti priali viac, ale báli sme sa to ľuďom povedať?

Koľkokrát sme v minulosti mali strach, že keď ukážeme svoje pravé ja, ľudia si o nás pomyslia, že nie sme dokonalí? Koľkokrát sme sa obmedzili, pretože sme sa báli, že stratíme príležitosti, ak niekto zistí, kto v skutočnosti sme? Koľkokrát sme sa namiesto toho ocitli na podlahe?

Toto je chyba, ktorú sme robili často. A je to i spôsob, akým sa autori tejto knihy stretli. Sme hrdí, že to môžeme povedať.

Obaja sme boli na podlahe. Životy zničené. Nielen naše, ale aj životy všetkých okolo nás.

Nepoznali sme sa. Nemali sme ani tušenie, že ten druhý existuje. Ale obaja sme to povedali naraz. Jediné slovo. Slovo, čo všetko zmenilo. Vedeli sme, že to už ďalej nezvládneme. Že to bola naša najlepšia voľba, čo nás sem na podlahu dostala. Vedeli sme že musíme povedať jedno slovo– či to bude priateľovi, kolegovi, náhodnej osobe na ulici, božej prítomnosti, podvedomiu –, ktoré by nás postavilo na nohy a na cestu ku objaveniu moci veľkého Nie.

Museli sme to povedať a spravili sme to a dúfame, že aj vy to spravíte. Je to slovo, ktoré vedie k vďačnosti, súcitu, naplneniu, láske, odovzdaniu sa a k životu.

Pomoc.

Kde bolo, tam bolo…

CLAUDIA: Kde bolo, tam bolo, bola som ešte veľmi malé dievčatko, keď sa ma moja teta Meldy spýtala otázku, pri ktorej ma až zamrazilo. Myslím, že som dokonca prestala aj dýchať: „Koho máš radšej, svoju tetu Martu alebo mňa?“

Pamätám si, ako sa všetko zrazu zastavilo, napätie prenikalo všetkým a to najmä preto, že dospelí prestali rozprávať. Všetci pozerali na mňa. Čo asi odpovie toto dievčatko na takú dôležitú otázku?

A keďže som sa nerozbehla tak ako obvykle, napríklad do kúpeľne zapnúť sušič vlasov a potom späť do kuchyne otvoriť chladničku a zasa naspäť do kúpeľne nasadiť si natáčky a tak ďalej, mohla som sa zastaviť.

Bola som ako tornádo. A niekedy tornádo potrebuje spomaliť a zhlboka sa nadýchnuť.

Zamyslela som sa. I keď som mala iba šesť, vedela som, že táto otázka je zradná. Išlo o city. Ale povedala som pravdu.

„Marta,“ odpovedala som. Marta ma vždy ľúbila. Ale taktiež ma vždy zastavila ešte pred tým, ako som si stihla ublížiť. Chcela ma chrániť. Presne tak, ako nás teraz chce chrániť vesmír, ak mu dáme šancu. Ak načúvame.

Dospelí boli ticho, stále na mňa hľadeli. A vtedy som povedala: „Pretože občas povie nie.“